BRATISLAVA. Nezisková organizácia Privilégium, pre ktorú žiadala opozícia hlavu ministerky práce Viery Tomanovej, sa nebude usilovať, aby jej štát odpustil penále za to, že neplatí pravidelne odvody do Sociálnej poisťovne.
Parlament nedávno schválil zákon, ktorým Sociálnej poisťovni znova umožnil, aby odpustila sankcie tým, ktorí si do konca januára vyrovnajú staré dlhy z poistného.
Privilégium dlží poisťovni spolu vyše 18 miliónov korún. „Neviem, kde by sme na to vzali. Momentálne sme v situácii, keď sa snažíme od našich veriteľov získať peniaze, ktoré nám dlžia,“ povedala spoluzakladateľka Privilégia Štepánka Mádlová.
Sumu, ktorú aj spolu s vyrubeným penále dlhujú poisťovni, prezradiť nechcela. Rovnako aj v Sociálnej poisťovni nám povedali, že verejne dostupnou je len informácia o dlhu na poistnom, nie penále.
Privilégium sa stalo známe pre vyše jeden a pol miliónovú dotáciu, ktorú dostalo ešte vlani od ministerstva práce. Šéfka rezortu Tomanová, ktorá dotáciu podpísala, pre Privilégium určitý čas pracovala. Neskôr sa zistilo, že neziskovka sa k dotácii dostala podvodom. Pri žiadosti o peniaze vedenie Privilégia zatajilo dlh voči Sociálnej poisťovni a aj to, že ďalšie tri milióny dlhuje štátu na daniach. Kauza je v súčasnosti na prokuratúre pre podozrenie zo subvenčného podvodu.
Polícia už vypočula svedkov. Hovorca Krajskej prokuratúry v Bratislave však nechcel povedať koho vypočúvali. „Úkony v konaní sa robia, ale zatiaľ nebolo vznesené obvinenie,“ povedal hovorca prokuratúry René Vanek.
Privilégium má poťahovačky aj s ministerstvom práce. To dalo neziskovke po kontrole vyše 600-tisícovú pokutu.
Miliardové dlhy
Privilégium nie je zďaleka jediným dlžníkom Sociálnej poisťovne. Spolu jej firmy a fyzické osoby dlhujú takmer 50 miliárd korún. Druhý dôchodkový pilier jej ročne berie vyše 20 miliárd korún. Poisťovňa preto zháňa peniaze, kde môže. Najnovšie je to cez takzvaný generálny pardon, ktorý schválili poslanci v zákone o sociálnom poistení. Pardon umožní dlžníkom vyhnúť sa penále za to, že včas nezaplatili sociálne poistné. Platí to len vtedy, ak svoj dlh vyrovnajú do konca januára budúceho roka.
Ministerstvo práce si od toho sľubuje, že do poisťovne prinesie asi 900 miliónov korún. Pardon sa týka dlhov, ktoré vznikli do 1. januára 2007. Dlžníci nemusia Sociálnu poisťovňu písomne žiadať o odpustenie penále.
Predchádzajúci pardon bol v roku 2005 a štát z neho získal jeden a pol miliardy korún. Cez pardon z roku 2002 sa poisťovňa dostala takmer k štyrom miliardám korún.
Cez pardon k nezodpovednosti
Hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta takýto spôsob získavania financií nepovažuje za správny. Vytvára to priestor pre špekulantov a znevýhodňuje tých, čo platia poriadne. „Zaužívala sa prax, že raz za niekoľko rokov príde pardon. Firmy to nemotivuje k tomu, aby svoje záväzky platili načas,“ povedal Barta. Oveľa lepšie, ako vyhlasovať pardony, je podľa Bartu spojiť výber poistného s daňami. Podnikateľom by to znížilo administratívu a štát by vybral z odvodov viac ako doteraz. „Efektivita daňových úradov pri inkase pohľadávok je vyššia. Tento krok by bol prínosom pre podnikateľské prostredie, aj pre verejné financie.“
