Keď Američania vyberali miesto konania izraelsko-palestínskej konferencie, rozhodli sa pre Annapolis. Nielen pre to, že je blízko Washingtonu a môže hostiť delegácie takmer z 50 krajín, ale podľa denníka Washington Post hlavne pre to, že má veľký význam pre americkú históriu. Vtedy ešte asi netušili, že história Blízkeho východu sa v ňom zrejme prepisovať nebude. Denník Guardian to vidí celkom čierne: cesta k palestínskemu štátu nevedie cez Annapolis.
Aspoň sa rozprávajme
Blízkovýchodné stretnutie, ktoré sa v meste začne dnes, nebude o riešení problémov, ale len o začiatku dialógu. Takto obmedzene si Američania zadefinovali úspech konferencie.
A to ešte pred pár mesiacmi (o konferencii sa rozhodlo v júli) americká šéfka diplomacie Condoleezza Riceová dúfala, že v Annapolise sa Izraelčania a Palestínčania zhodnú na dokumente, ktorý by aspoň zhruba stanovil ako a kedy riešiť najkomplikovanejšie body konfliktu - hranice, Jeruzalem či štatút palestínskych utečencov. Teraz je administratíva šťastná, že Izraelčania a Palestínčania spolu hovoria.
Aj to je výsledok ôsmich ciest, ktoré Riceová absolvovala v regióne za tento rok. A tiež výsledok „osobného“ snaženia sa prezidenta Georgea Busha.
O tom, že to s Blízkym východom myslí vážne, mal včera tesne pred summitom ešte presviedčať izraelského premiéra Ehuda Olmerta aj palestínskeho lídra Mahmúda Abbása. Mal im opäť zopakovať, že vytvorenie palestínskeho štátu vedľa bezpečného Izraela je stále jednou z jeho prezidentských priorít.
Skromný Biely dom
Bushov poradca pre národnú bezpečnosť Stephen Hadley agentúre AP povedal, že prezident neočakáva veľký pokrok.
Vyjednávačské tímy sa od začiatku „krútia“ okolo rozdielnej filozofie. Kým Palestínčania by chceli v deklarácii hovoriť o riešení konkrétnych problémov, izraelská delegácia by ju chcela vidieť vo všeobecnejšom duchu, s tým, že všetko sa bude riešiť po konferencii. Obe strany pritom k tomu vedú vnútropolitické dôvody.
Palestínska ulica by už konečne chcela vidieť výsledky a nielen reči, izraelský premiér sa zase obáva, že konkrétnejšie závery by mu rozbili vládnu koalíciu, a tým aj perspektívu ďalších vyjednávaní. Biely dom sa snaží nájsť aspoň nejaký svetlý bod. Tým môže byť účasť arabských krajín - špeciálne Saudskej Arábie a Sýrie.
Vo Washingtone si myslia že účasť dvoch vplyvných regionálnych hráčov posilní palestínskeho lídra Mahmúda Abbása. Navyše to môže znamenať, že Sýria sa rozhodla pripojiť k „umierneným“. Jedinými, kto spochybňuje celú konferenciu, tak potom zostávajú palestínske hnutie Hamas (čo je zásadný problém), Hizballáh a iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád.
