Pozoruhodná kniha vznikala od januára 1988 do apríla 1990. Príbeh by nebol zverejnený, lebo jeho autorka sa tak pôvodne rozhodla, ak by jej manžel ho jednoducho nezaznamenal na magnetofón počas nezáväzných, priateľských večerných posedení troch rodín. Schádzali sa, už rozvetvené o deti a vnúčatá, od leta 1970.
Sporadické rozprávania – spomínania Inny mali byť určené len pre vnúčatá. Šichejevovej manžel Vladimír ich však prepísal, upravil, pritom zachoval prirodzenosť hovoreného textu, ktorý si nenárokuje byť beletristickým, ale väčšmi dokumentárnym. Tomu zodpovedajú aj prílohy v knihe, ktoré predstavujú tridsať strán archívnych, súdnych dokumentov. Aj ony dotvárajú obraz životného osudu rozprávačky – hlavnej hrdinky a jej najbližších príbuzných.
Kniha predstavuje rodinnú kroniku z čias kultu osobnosti, no je aj obrazom celého obdobia a ľudí v ňom žijúcich, ktorí stáli na dvoch stranách barikády spoločenského, politického života (Morozov, Molotov, Krupská, príslušníci NKVD a ich známe i nemenované obete).
Napriek dokumentárnemu charakteru má kniha svoj sujet – príbeh 12-ročného dievčaťa. Ten sa začína odvíjať na začiatku 30. rokov v moskovskom dome, kde žila sovietska vládna špička. Inna a jej dve sestry rástli v rodine politika, židovského vzdelanca Arona Gajstera, ktorého v roku 1937 zatkli a popravili za vlastizradu. V koncentráku skončila aj jeho manželka Rachil.
Tri sestry prešli rodinami príbuzných a po vojne, keď sa začala druhá vlna stalinských represií, ocitli sa tak ako mnoho iných detí „nepriateľov ľudu“ vo vyhnanstve, v stalinských lágroch. Innu – študentku 5. ročníka Moskovskej štátnej univerzity – odsúdili a zatkli ako „spoločensky nebezpečný živel“ a brali na trestnú zodpovednosť za to, že bola dcérou Arona Gajstera.
Strhujúce a otrasné príbehy treba prečítať prinajmenšom z dvoch dôvodov: poznať krutú časť histórie ako memento a nabrať silu na to, ako sa ani v prípade tyranských čias nezlomiť, nepoddať.
Inna Šichejevová-Gajsterová: Děti nepřátel lidu (Šokující příběhy těch, kteří prošli stalinským peklem).
JOTA, Brno 2007.
Autor: Gabriela Rakúsová (Autorka je literárna kritička)
