BRATISLAVA. Marion Jonesová zostane v atletických análoch len do konca augusta 2000. Nič z toho, čo dosiahla neskôr, neplatí.
V piatok večer padol prvý ortieľ v jej dopingovom prípade: atletický. O dva týždne padne ďalší: olympijský. Najhrozivejší sa však očakáva 11. januára 2008: súdny.
Ostal len manželov bronz
Jedinú šťastnú chvíľu v tomto roku zažila vo februári, keď sa v zašitom kostole v severnej Karolíne potichu druhý raz vydala: tentoraz za barbadoského šprintéra Obadeleho Thompsona. Jeho bronz zo stovky ostal jedinou medailou zo slávnej sydneyskej olympiády v dome tohto páru v texaskom Austine.
Marion Jonesová svojich päť medailí ôsmeho októbra vrátila. Tri dni po tom, ako sa s plačom priznala, že sedem rokov klamala. Dokonca aj veľkú porotu. Za krivú výpoveď justičným orgánom jej hrozí niekoľkoročné väzenie.
Kalifornská rodáčka s koreňmi v Belize mala veľké oči. Chcela všetko. Najskôr vyhrať štyri zlaté na svetovom šampionáte 1999. Nevyšlo: v diaľke skončila „až“ tretia a na dvojstovke sa zranila. Potom si vysnívala, že tromfne aj Carla Lewisa a získa päť zlatých na jednej olympiáde. Aj tri zlaté a dve bronzové bol skvostný výkon.
Som na mizine, priznala
Dodatočne sa však ukázalo, že za pomoci vtedy ešte neodhaliteľných farmák firmy Balco. Pod ťarchou dôkazov (zo súdnych spisov, nie analýz dopingových laboratórií) to napokon priznala. Podľa Los Angeles Times sa vyšetrovateľom priznala aj k tomu, že je finančne na dne. „Som insolventná,“ stojí v protokole. Aj jej prosba o Božiu pomoc.
Po sydneyskom triumfe vyšplhala gážu za štart na mítingu na 70 - 80-tisíc dolárov. Okrem toho zarábala ročne milión za reklamné zmluvy.
Žila však na veľkej nohe: za dva a pol milióna kúpila vilu v Chapel Hill v susedstve Michaela Jordana. Napokon ju musela predať. Aj dve ďalšie nehnuteľnosti vrátane maminho domu.
Posledné roky nemala výkonnosť, nezarábala a vyciciavali ju advokáti v súdnych sporoch, do ktorých sa pustila či dostala: napríklad so šéfom Balca, ktorý ju v televíznej relácii obvinil z dopovania, či s bývalým trénerom Danom Pfaffom, ktorý od nej žiadal štvrť milióna za nedodržanie kontraktu. Ostal jej štvorročný syn Tim z partnerského vzťahu s Montgomerym, za doping diskvalifikovaným svetovým rekordérom na 100 m, ktorý údajne na syna neplatí, a na konte má, podľa vlastného tvrdenia, dvetisíc dolárov.
Od piatka má na krku ďalší dlh. Svetová atletická federácia ju žiada vrátiť cirka 700-tisíc dolárov. Dostala ich ako prémie za športové úspechy, ktoré v ten deň IAAF vymazala z histórie.
Kapitola Jonesová sa odteraz oficiálne končí prvým septembrovým dňom roku 2000. Všetko, čo dosiahla po tomto termíne, neplatí. Okrem sydneyských medailí musí vrátiť aj dve zo svetového šampionátu 2001 v kanadskom Edmontone. Neplatia ani výkony štafiet, v ktorých Jonesová bežala. Atletická federácia navrhla Medzinárodnému olympijskému výboru odobrať medaily a diplomy aj všetkým členkám medailových štafiet z olympiády 2000.
Dva problémy
Vedenie Amerického olympijského výboru ich len pár hodín po verdikte IAAF vyzvalo, aby vrátili medaily. „Podvod bol priznaný, medaily musia späť,“ citovali agentúry hovorcu NOV Darryl Seibel.
V zozname „vedľajších“ obetí Jonesovej priznania figurujú (vrátane tých, ktoré nastúpili v rozbehoch): zo šprintérok Chryste Gainesová, Torri Edwardsová, Nanceen Perryová a Passion Richardsová a zo štvrťkárok Jearl Milesová-Clarková, Monique Hennaganová, Tasha Colanderová-Richardsová, Andrea Andersonová.
Všetky si však zrejme počkajú na rozhodnutie exekutívy MOV, ktorá zasadá o dva týždne.
Stovka bez víťazky?
Tá musí rozlúsknuť ešte iný, ťažší oriešok: či Jonesovou vrátené zlato zo stovky pririeknuť Grékyni Katerine Thanuovej. V Sydney neodškriepiteľne dobehla druhá, ale o štyri roky v Aténach sa postarala o jeden z najväčších dopingových škandálov. Spolu s krajanom Kenterisom nakamuflovali dopravnú nehodu, aby sa vyhli prepadovej dopingovej kontrole.
Ide skôr o etický než o právny problém. Atletická federácia dala ruky preč.
„My nemáme dôvod povedať, že tá, ktorá sa umiestnila druhá, nemôže byť prvá,“ pokrčil ramenami hovorca IAAF Nick Davies, no pripustil: „Medzinárodný olympijský výbor možno má nejakú informáciu, ktorú my nemáme.“
S najväčšou pravdepodobnosťou nemá, ale jeho šéfovia vyhlásili princíp nulovej tolerancie dopingu a odovzdanie zlatej medaily potrestanej hriešničke sa im prieči. Podľa Canadian Press, uvažujú ponechať prvé miesto na 100 m prázdne, bez víťaza.
Čo stratila
Päť medailí z OH 2000 v Sydney: zlaté získala na 100, 200 m a 4 x 400 m, bronzové v diaľke a na 4 x 100 m.
Dve medaily z MS 2001 v Edmontone: zlatú na 200 m a striebornú na 100 m.
Všetky výkony od 1. septembra 2000: IAAF ich anulovala vrátane výkonov štafiet, ktorých bola členkou.
Mala by vrátiť peniaze, ktoré zarobila: hovorca IAAF odhadol sumu na 700-tisíc USD (v tom sú prémie za MS, Svetový pohár a podiely na jackpote Zlatej ligy).
Čo jej zostane
Dve medaily z MS 1997 v Aténach: zlaté na 100 a 4 x 100 m.
Dve medaily z MS 1999 v Seville: zlatá na 100 m a bronzová v diaľke (na 200 m sa zranila).
Všetky osobné rekordy: stovku za 10,65 (druhý výkon histórie) zabehla v Johannesburgu ešte 12. septembra 1998, dvojstovku o deň skôr za 21,62 (taktiež druhý výkon histórie), štyristovku 16. apríla 2000 vo Walnute za 49,59 a do diaľky skočila najďalej v Eugene 31. mája 1998: 731 cm (desiaty svetový výkon).
