Kupujem tam najmä zeleninu, našťastie nikdy nie chlieb. Prečo našťastie?
Preberám, vyberám zeleninu. Zrazu výskanie na celú predajňu. Pani stojí pri regáli s chlebom a trojité céčko trhá ušné bubienky. Pribehla predavačka. Pani sa spamätáva a vyjachce: „Po chlebe vám behala myš!!!“ Keby ste videli tú hrôzu v jej očiach, mysleli by ste, že videla prinajmenšom dinosaura.
Predavačka v hlavnej role zaklincuje situáciu vetou: „Už zasa?“
Dovidenia. Pôjdeme do predajne, kde zatiaľ myši po chlebe behať nevideli.
V iný pekný deň s košom plným zeleniny kráčam k pokladnici. Vystojím si rad, počúvam nervózne mrmlanie. Predavačke to ide pomaly, je asi nová. Podávam jej päťstokorunáčku a štyridsať korún, mám platiť 336 Sk. Myslela som si, že jej to uľahčím. Ale naopak. Namieto päťsto si nahodila päťtisíc a stroj jej nevypľul, koľko mi má vydať. Herečka v pokladnici mi otrčí blok a pobaví ma vetou: „Prosím vás, vypočítajte si, koľko vám mám vydať.“
Poviem jej sumu 204 Sk. Podá mi ich. Možno keby som povedala 2000, tak ich dostanem. Vráti mi navyše aj 40 korún, ktoré som jej dala na začiatku. Vraciam jej ich, ona nechápe prečo.
Autor: Iveta Kožiaková
