Čo potrebuje úspešný muž k dokonalému imidžu? Bývalo dobrým zvykom, že páni, ktorí v spoločnosti niečo znamenali, sa stretávali v pánskych kluboch. V Anglicku, v krajine, kde si džentlmeni ctia tradície, išlo o vec prestíže. Po novembri '89 mnohé z klubov začali fungovať alebo vzkriesili svoju činnosť aj na Slovensku. A hoci ide v istom zmysle o elitnú záležitosť, lebo členom nemôže byť hocikto, poslanie je vždy ušľachtilé a členovia klubov sa nálepke elitárstva bránia. Mnohé sú dnes otvorené aj ženám, takže ani označenie "pánske" už celkom neplatí.Klubový život je vcelku príjemný. Členovia sa stretávajú pravidelne v klubovom lokáli pri spoločnom obede alebo večeri, prípadne len pri aperitíve alebo káve. Klublokál, resp. miesto stretnutia, býva najčastejšie v hoteli, reštaurácii alebo spoločenskej miestnosti. Program "meetingov" na celom svete je približne rovnaký: krátky uvítací prejav, spoločné občerstvenie, správa jednotlivých klubových komisií, prednáška člena alebo hosťa, diskusia. Stretnutia majú posilniť vzájomné priateľstvo a solidaritu. Navzájom si pomáhajú, no ich prioritou je pomoc mládeži a starým ľuďom - podporujú detské domovy, školy a univerzity, skrátka pomáhajú všade tam, "kde je potrebné slovo útechy". Združujú priemyselníkov, obchodníkov alebo ľudí, ktorí dosiahli isté spoločenské postavenie, aby mohli uplatniť svoj vplyv v prospech dobrej veci. Príslušnosť ku klubu zvykne potvrdzovať aj odznak a predovšetkým pravidelné spoločné schôdze.

Zásady sú podobné

Jedným z najznámejších a najstarších spolkov tohto typu je Rotary club. Na svete je 1,2 milióna rotariánov združených v 38-tisíc kluboch, na Slovensku a v Česku je okolo 1500 členov. Bratislavskí rotariáni sa stretávajú každý pondelok v Hoteli Crowne Plaza.

"Náš klub nemá medzi členmi ženy, ale Rotary International od roku 1989 nie je čisto pánskou organizácoiu," vraví súčasný prezident bratislavského Rotary clubu Ján Kriška. Názov "rotary" totiž okrem symboliky kolesa v znaku rotariánov znamená, že všetci členovia vo funkcii prezidenta rotujú, vďaka čomu nevznikajú vnútorné boje o moc. "Členmi nášho klubu sú významní predstavitelia profesií, ktoré sa vyskytujú v regióne, kde Rotary club pôsobí. Každá profesia môže mať päť zástupcov. Nových členov odporúčajú členovia klubu, je to tzv. Membership by Invitation. Po schválení predstavenstvom sa kandidát tri mesiace zúčastňuje na našich stretnutiach, a potom klub hlasuje o jeho prijatí. Imidžová záležitosť to určite nie je. Naše motto je - služba iným bez ohľadu na seba."

Na vzkriesení kedysi zakázaného Rotary clubu sa po novembri '89 podieľal aj huslista Peter Michalica. "Boli to predovšetkým dvaja zaujímaví ľudia, ktorí ma prizvali k spolupráci, veľmi som si ich vážil. Vysvetlili mi, prečo ich to baví, a bolo jasné, že je to seriózna záležitosť. V zahraničí som viackrát pre Rotary cluby vystupoval, vedel som, že sú to navyše inštitúcie, ktoré veľmi prajú umeniu."

Väčšina tradičných Rotary clubov zostala pánskymi klubmi. "Myslím si, že nie je dôvod, aby sa to zmenilo," vraví Michalica. "Ale kluby, ktoré dnes vznikajú, sú už obyčajne miešané. Ľudia, ktorí sa v klube stretávajú, by si mali vyhovovať aj svojou úrovňou," vraví Michalica. "Potom sa ináč spolupracuje a nastane menej nedorozumení."

Rotary cluby sa stretávajú pravidelne a na určitom mieste - preto, ak je člen Rotary clubu súkromne či pracovne v inej krajine, môže navštíviť Rotary club v meste, kde sa práve nachádza. Vie presne kedy a kam má prísť. Aj takto vznikajú prospešné sociálne kontakty. "Asi pred 15 rokmi sme v spolupráci so švajčiarskym klubom venovali Fakultnej nemocnici sanitku - Mercedes s kompletným prístrojovým vybavením, čo bola mnohomilónová záležitosť. Nebyť kontaktov, náš klub by si to nemohol dovoliť."

We serve, slúžime

Spevák Peter Lipa je jedným zo zakladajúcich členov klubu s podobným zameraním ako "rotary" - Lions Club International. Hlása a ctí podobné myšlienky, len je azda ešte viac otvorený dámam. "Máme aj kluby, ktoré sú čisto dámske," vraví Peter Lipa, vzápätí však dodáva: "Ten, v ktorom som ja a ktorý sme založili pred 16 rokmi, je však zhodou okolností pánsky." Ich heslo znie: "We serve. My slúžime. Klub sme založili na to, aby sa v ňom stretávali ľudia, ktorí majú k sebe blízko, majú osobné sympatie, navzájom kompatibilné záujmy. No cieľom našej aktivity je, aby klub získaval finančné a iné benefity, a tie potom poskytuje ľuďom, ktorí to potrebujú."

Peter Lipa sa hrdo hlási k tomu, že sa pre myšlienku Lions clubu nadchol ešte v časoch, keď u nás nič podobné nebolo. "Boli sme jedni z prvých, táto aktivita vznikla v duchu nášho poeurópšťovania, posvetovenia sa. Spolčovanie bolo predtým zakázané, a keď sa objavila takáto vec, navyše kompatibilná s celým svetom - lebo Lions club existuje na celom svete - povedal som si, samozrejme, poďme do toho."

Hoci nových členov musia ostatní "odklepnúť", nie je to vraj nič zložité. "Niekto privedie svojho priateľa alebo niekoho, kto chce byť členom. Ten potom chodí do klubu a po pol roku ho prijmeme."

V členstve imidžovú záležitosť nevidí. "To nie je imidž, to je záujem - buď chcem, alebo nechcem. Robiť niečo, čím si vieme zarobiť peniaze. A potom pomáhať iným."

Nie sme "extra" spoločnosť

Menej známy, ale veľmi aktívny je Klub Kiwanis, ktorý pôsobí v Košiciach a v Poprade. "Patrí k najstarším klubom humanitného typu na svete," vraví sekretár klubu Igor Kozák. Pánsky klub vznikol v Amerike, ale existuje aj jeho európska odnož s centrálou v Gente. "Na Slovensku pôsobíme od roku 1990. Bratislavský klub však zanikol."

Stretávajú sa prvý a tretí pondelok v mesiaci. Aj tu platí, že nového člena musia ostatní odsúhlasiť. "Vytypujeme si potenciálneho člena, oťukáme si ho - spoločensky, pracovne aj morálne. Pochopiteľne, musí mať záujem. Sú medzi nami docenti z vysokej školy, lekári, technici, právnici."

Konkrétne košický Kiwanis klub sa zameriava na pomoc deťom, prispieva na prevádzku jednej školy. "Minulý rok sme získali milión korún na kolektory ohrevu teplej vody do detského bazéna," hovorí Igor Kozák. Pánske elitné kluby boli možno v minulosti lobistickými organizáciami. Ale dnes? "Čo je lobistické? Naši členovia sú ľudia, ktorí zháňajú sponzorské prostriedky a využívajú pri tom svoje kapacity, aktivity, zabezpečujú rôzne projekty."

Či už sa stretávajú iba páni, alebo páni s dámami, jedno je isté - cieľom je využívať svoje kontakty a svoj spoločenský status na pomoc iným. Napokon, nie je dôvod na tradícii niečo meniť. Istý nádych elitnosti v dobrom zmysle slova k nemu patrí. "Stačí, aby jeden alebo dvaja členovia klubu nesúhlasili a pozvanie môže byť vážne ohrozené," vraví rotarián Peter Michalica. "Prijatím za člena niekoho nominujete na stretávanie sa s ním po celý život, lebo väčšina členov je stabilná. Nový člen je teda niekto, s kým sa budem stretávať 45-krát do roka. A je otázka, či sa s tým človekom rád stretnem, alebo nie." Nuž páni, tak vám pánboh vo vašej bohumilej činnosti pomáhaj.

Netradičné podmienky

Caledonian klub v Londýne žiada "priamy škótsky pôvod, to jest vystopovateľný pôvod škótskeho otca alebo matky, alebo starých rodičov".

Travellers klub vylučuje od svojho založenia v roku 1819 každého, "kto necestoval mimo Britských ostrovov na vzdialenosť najmenej päťsto míľ priamou čiarou od Londýna".

Harvard klub je otvorený všetkým, ktorí majú prepojenie na Harvard University.

Reform klub chce od adeptov, aby dokázali, že by boli podporili reformný zákon z roku 1832.

East India klub vyžaduje navštevovanie jednej zo svojich súkromných škôl.

(irk)

Gentlemen's club čiže Pánske kluby

Minulosť

Gentlemen's club je súkromný klub pôvodne určený len pre mužských príslušníkov anglickej vrchnej vrstvy. Prvé vznikali v londýnskom West Ende. Aj dnes oblasť St. James's nazývajú ,clubland' - klubová krajina. Kluby prevzali do istej miery úlohu, akú mali v 18. storočí kaviarne.

Vrchol svojho vplyvu zažili koncom 19. storočia. Často ich zakladali skupiny známych, ktorých spájal spoločný záujem - napríklad hazard či karty. Iné charakterizoval záujem členov o politiku, literatúru alebo šport. Niekedy ich spájala minulosť alebo profesionálna či akademická príslušnosť. Každý muž, ktorý sa chcel a mohol pokladať za "džentlmena", mal možnosť nájsť klub, ktorý by ho prijal, ak nemal nejakú vážnu charakterovú chybu. Boli to vlastne akési "druhé domovy", kde mohli páni oddychovať a zabávať sa s priateľmi, hrať hry a najesť sa. Poskytovali okázalé prostredie, kde sa mohli uchýliť pred manželkami a mnohí tu strávili väčšinu života. Niektoré kluby poskytovali aj ubytovanie. Požiadavky na príslušnosť k istej vrstve slabli a začiatkom 20. storočia sa niektoré kluby otvorili aj pre ženy.

Súčasnosť

Je pravda, že tradičné kluby už nie sú také populárne ani vplyvné ako kedysi, no mnohé nedávno zažili znovuzrodenie. Popredné kluby si však stále zachovávajú kritériá prijímania, ktoré sú nepochopiteľné. Pritom na členstvo v klube sa neraz dlho čaká, a to dokonca s vyhliadkou, že trpezlivosť bude odmenená odmietnutím a že navrhovateľ nového člena bude nútený odstúpiť.

Najmä v Londýne, kde je asi 25 pánskych klubov, existujú aj modernejšie súkromné kluby ako In Groucho Club, Soho House a Home House, ktoré poskytujú podobné služby vrátane organizovania slávností a prenocovania. Celkom iný význam však môžu nadobudnúť pánske kluby v Japonsku a USA, kde môžu znamenať striptérske podniky. Mnohé ďalšie, napríklad jachtové kluby, majú špecifický charakter. Hoci obchodné či pracovné rozhovory sa v kluboch zvyčajne nepestujú, tento zlozvyk postupne preniká aj sem. V rámci Commonwealth klubu v Londýne prednášali aj bývalý britský premiér Tony Blair, nigérijský prezident Olusegun Obasanjo a austrálsky premiér John Howard.