Libanonu, ktorý je už niekoľko mesiacov v permanentnej politickej kríze, hrozia ďalšie komplikácie. Dnes vyprší mandát prosýrskeho prezidenta Emila Lahúda a včera to vyzeralo tak, že rozoštvané libanonské politické spektrum nie je schopné dohodnúť sa na mene jeho nástupcu.
Chýba jednotný kandidát
Opozícia sa vyhráža nepokojmi a podľa niektorých analytikov by v krajine mohlo nastať dvojvládie. Do Bejrútu v minulých dňoch cestovali či telefonovali veľkí medzinárodní hráči. Všetci Libanončanov vyzývali, aby sa dohodli, lebo inak je krajina opäť nebezpečne blízko občianskej vojne.
Už štyrikrát odloženú voľbu komplikuje prosýrska opozícia, ktorej poslanci odmietajú prísť hlasovať o prezidentovi, kým nenastane zhoda na jedinom kandidátovi. Rovnako sa chystá bojkotovať hlasovanie aj dnes.
Hlavou štátu má byť podľa rozdelenia funkcií medzi libanonské náboženské skupiny maronitský kresťan. Podľa nich pri voľbe prezidenta musia sedieť v parlamente dve tretiny poslancov. Vládne strany ich však majú o niečo málo viac ako polovicu.
Ešte minulý týždeň existovala slabá nádej, že opozícia a koalícia sa zhodnú na mene nového prezidenta. Opozícia náhle otočila. Vládne strany a Washington ju podozrievajú, že tak urobila po „príkaze“ zo Sýrie.
Bude vládnuť armáda?
Ak dnes v Libanone prezidenta nezvolia, hrozí chaos. Odchádzajúca hlava štátu Emil Lahúd naznačuje, že ešte pred vypršaním mandátu podnikne kroky, aby „zachránil jednotu Libanonu“.
Môže to znamenať, že ešte vymenuje novú vládu, ktorá by „fungovala“ pri existujúcom a slabom kabinete Fuáda Sinioru alebo odovzdá svoje právomoci armáde. Obe možnosti znamenajú ďalšiu konfrontáciu.
Kabinet vyhlasuje, že je v prípade nezvolenia prezidenta pripravený prevziať jeho právomoci. Opozícia tvrdí, že vláda stratila legitimitu po tom, čo ju opustili šiitskí ministri.
Hrozia pouličné zrážky
Objavili sa aj návrhy, aby prezidenta v parlamente zvolili bez opozície. To by určite vyvolalo silnú reakciu. V Bejrúte sa ozbrojené zložky už niekoľko dní pripravujú na prípadné pouličné zrážky. Ak by sa do seba skutočne pustili priaznivci opozičného Hizballáhu a provládni Libanončania, išlo by o najzávažnejšiu krízu od ničivej občianskej vojny v rokoch 1975 až 1990.
Táto vláda je nelegitímnaa protiústavná. Ak chce pokračovať bez volieb vďaka podpore z vonku, krajine to skôr či neskôr prinesie katastrofu.
Emil Lahúd, libanonský prezident
