BRATISLAVA. Napriek daňovej reforme, ktorá mala v zahraničí veľký ohlas, patria slovenské dane stále medzi tie zložitejšie. V jednoduchosti daňového systému nám vo svete patrí až 122. miesto, konštatuje to analýza PricewaterhouseCoopers a Svetovej banky. Lepšie ako my sú na tom napríklad Česi a Rakúšania. Za nami sú však Poliaci aj Maďari.
Problémom Slovenska sú podľa štúdie vysoké odvody. Patríme medzi desať krajín s najvyšším odvodovým zaťažením na svete. Odvody našich podnikateľov dosahujú v pomere k zisku takmer 40 percent.
Byrokracia a zložitosť
Firmy na Slovensku musia každý rok poslať štátu viac ako 30 rôznych daňových a odvodových platieb. Dane a odvody im ročne zhltnú až 344 hodín. Pri osemhodinovom pracovnom čase tak podnikatelia až 43 dní strávia tým, že napríklad študujú daňové zákony, zmeny, ktoré v nich urobil parlament, vypĺňajú daňové tlačivá a podobne. Vo Švajčiarsku na dane stačí ročne 63 hodín, no napríklad v Brazílii je to až 2600 hodín.
„Náš systém rozhodne nie je jednoduchý, takže sa s analýzou dá súhlasiť,“ reaguje na nelichotivé postavenie Slovenska v rebríčku PricewaterhouseCoopers Karol Borik z poradenskej firmy McGrath & Arthur. Najväčšími problémami slovenského daňového systému sú podľa Borika – zložitosť, neprehľadnosť a byrokracia. Reforma z roku 2004 bola len začiatkom na ceste k jednoduchším daniam.
Treba napríklad znížiť počet daňových úradov, zjednotiť výber daní a odvodov a zlepšiť elektronickú komunikáciu medzi podnikateľmi a daňovými úradmi.
Za Českom podľa Borika zaostávame najmä pre zložitejšiu administratívu a horší výber daní. „V Česku existujú finančné úrady, kde podnikatelia riešia väčšinu svojich povinností, zatiaľ čo u nás sa začínajúci podnikateľ nevyhne opakovaným návštevám živnostenského úradu, daňového úradu, či inštitúcií sociálneho zabezpečenia,“ povedal Borik.
Šéf Slovenskej komory daňových poradcov Ján Artur Oberhauser si na rozdiel od Borika myslí, že Slovensko je na tom v daniach lepšie, ako to vychádza z analýzy PricewaterhouseCoopers. „Nevidím náš daňový systém taký zložitý, že by sme sa mali ocitnúť na 122. mieste. Sme na tom lepšie ako väčšina krajín západnej Európy,“ povedal Oberhauser.
Nižšie dane? Zabudnime
Najväčším reformátorom daňového systému boli tento rok podľa analýzy Bulharsko s Tureckom. Najpopulárnejšou reformou bolo znižovanie daňového zaťaženia. To Slovensku v najbližších rokoch, najmä v priamych daniach, zrejme nehrozí. Premiér Robert Fico sa vyjadril, že rovná 19-percentná daň je na hranici únosnosti. V programe vlády sa nič nehovorí ani o znižovaní odvodov. Tie vláda, naopak, pre tých, čo zarábajú nadpriemerne, od budúceho roka zvýši.
Správa PricewaterhouseCoopers a Svetovej banky v rozpore s krokmi našej vlády konštatuje, že ak sa „zjednodušujú daňové systémy, znižujú daňové sadzby a postupne znižujú náklady na prípravu a spracovanie daňových priznaní, ide o prospešnú vec pre vládu aj podnikateľské subjekty“. Viacerým štátom podľa analýzy prinieslo zníženie daní, napriek pôvodným obavám, do rozpočtu viac peňazí. Napríklad Egypt pred dvoma rokmi zaviedol radikálne daňové reformy a firemné dane znížil asi o polovicu. „Výsledkom bolo zvýšenie celkového úhrnu výberu daní a príjmov štátneho rozpočtu,“ konštatuje analýza. Miliardy navyše z daní malo po znížení sadzieb aj Slovensko.
Reforma nestačí
Slovensko urobilo pred štyrmi rokmi daňovú reformu. Hovorilo sa, že daňový systém sa tým zjednodušil. Podľa štúdie PricewaterhouseCoopers sme však v súčasnosti až na 122. mieste na svete v jednoduchosti platenia daní. Nie je to prekvapujúce?
„Nie. Ja som vtedy upozorňoval, že platenie daní nie je len o výške sadzieb. Je to aj o čase a procedúrach, ktoré musia firmy a ľudia daniam venovať.“
Daňová reforma teda nepriniesla také zjednodušenie, o akom sa hovorilo?
„Ona ani nemala za cieľ priniesť vážne zjednodušenie v platení daní. Vtedy sa urobil prvý krok tým, že sa odstránilo množstvo výnimiek, zrušili sa niektoré dane a znížili sa sadzby. Ale napríklad zníženie sadzieb je iba jedna z mnohých vecí, ktoré podnikateľov trápia, keď majú platiť dane.“
Ale vtedy sa hovorilo, že daňový systém sa veľmi zjednodušil?
„To sa hovorilo, bol to krásny marketingový ťah. Išlo len o prvý, ale dôležitý krok smerom k zjednodušovaniu daní. Bol to prelom v zaužívanom myslení, že veľké zmeny v daniach sú príliš riskantné. Po tomto kroku mali nasledovať ďalšie. Minulá vláda chcela zrušiť väčšinu daňových úradov. Nestalo sa. Už vtedy sa podnikatelia sťažovali, že každý daňový úrad si vykladá daňovú legislatívu po svojom.“
Napriek reforme sme až na 122. mieste v náročnosti pri platení daní. Prečo?
„Sú tri hlavné oblasti, na ktoré sa analýza zameriava. Jedna je samotná sadzba. Potom čas a množstvo procedúr, ktoré firma potrebuje urobiť, aby dodržala všetky daňové predpisy a vyrovnala podlžnosti k štátu. Na to, aby si podnikateľ splnil svoje daňové a odvodové povinnosti za seba a zamestnanca, potrebuje ročne až 344 hodín. Je to oveľa viac ako napríklad v Rumunsku, kde na to stačí 202 hodín. Pred nami je dokonca aj Slovinsko, ktoré urobilo len veľmi málo reforiem. Okrem toho, dane síce klesli, ale odvody zostali veľmi vysoké.“
Čo by vláda mala robiť, aby veci okolo daní boli u nás jednoduchšie?
„Ak sme už raz urobili daňovú reformu, nemôžeme teraz ísť opačným smerom a hovoriť o zavádzaní nových daní. To je nezmysel. Treba ďalej pokračovať v zjednodušovaní daňovej agendy, pretože v tom sme zaspali a môže to byť problém pri získavaní zahraničných investícií. To sa dá uskutočniť len v dialógu medzi vládou a podnikateľským sektorom, čo sa nedeje. Nálada medzi vládou a podnikateľmi je napätá. Ak si však obe strany sadnú za spoločný stôl, dokážu urobiť také zmeny, ktoré budú prospešné pre štát tým, že sa zvýšia výnosy z daní. Ale i pre podnikateľský sektor v tom, že im daňová administratíva zaberie menej času a bude aj lacnejšia. Treba popracovať na informatizácii štátnej správy, aby štátny sektor bol prepojený. “
(ľja)
