BRATISLAVA. Americká centrálna banka (FED) v utorok znížila odhad rastu americkej ekonomiky na budúci rok o necelé percento. Problémy najväčšej ekonomiky sveta sa premietli do oslabenia domácej meny, rastu cien zlata či ropy na svetových trhoch. Američania budú musieť obmedziť svoje výdavky a presmerovať ich najmä na rastúce splátky hypoték či ceny benzínu. Výsledkom je spomalenie rastu americkej ekonomiky v tomto roku.
Ekonomika porastie pomalšie
Americká ekonomika sa borí s problémami už dlhšie. Motorom, ktorý ich rozhýbal, bola hypotekárna kríza na domácom finančnom trhu. Hypotéky získali aj menej solventní klienti, ktorí po raste úrokov neboli schopní splácať úvery.
Ešte v prvom polroku pritom FED konštatoval, že dlhodobé zhoršenie na realitnom trhu je izolované od ostatných sektorov ekonomiky. „V posledných mesiacoch však cítiť aj zhoršenie situácie v priemysle,“ povedal hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Chyby amerických hypotekárnych bánk sa teda preniesli na celú ekonomiku. Rast hospodárstva sa začal postupne spomaľovať, čo by sa malo prejaviť už na konci tohto roka.
„Tretí štvrťrok bol ešte silný, problémy sa ukážu v číslach za posledný štvrťrok,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. FED prehodnotil situáciu a znížil odhad rastu americkej ekonomiky z 2,5 – 2,7 percenta na 1,8 až 2,1 percenta. Dôvodmi sú hlavne dosahy hypotekárnej krízy na finančný trh, úverová kríza domácich bánk a narastajúca cena ropy. Tá v súčasnosti atakuje hranicu sto dolárov za barel (159 litrov).
Analytici predpokladajú, že na budúci rok by mohla ekonomika začať opäť mierne rásť. „Z krátkodobého hľadiska môže prísť k jej oslabeniu, ale už budúci rok by sa mala zrýchliť,“ povedala Valachyová. Samotný FED to potvrdil svojím odhadom, keď americkej ekonomike predpokladá rast na úrovni 2,3 až 2,7 percenta.
Zlato získava na úkor dolára
Narastajúce problémy americkej ekonomiky sa preniesli aj na svetové trhy. Centrálne banky sa začínajú zbavovať devízových rezerv, ktoré majú uložené v dolároch, a začali nakupovať zlato. Jeho cena preto v posledných týždňoch dosahuje rekordné hodnoty.
„Investori sa boja o vývoj americkej ekonomiky a hľadajú istotu a tou je najmä zlato,“ povedal hlavný ekonóm Next Finance Vladimír Pikora.
Záujem o zlato rastie vďaka slabnúcemu doláru. Špekulanti podľa Pikoru kúpou zlata uložia svoj majetok do niečoho, čo si na rozdiel od padajúceho dolára uchová svoju hodnotu. Podľa hlavného ekonóma spoločnosti Atlantik FT Petra Sklenářa hľadajú investori svoj „prístav bezpečia“.
Pri ekonomickom poklese a raste inflácie ho našli práve v drahých kovoch. Najvyššiu hodnotu malo zlato začiatkom novembra, keď jeho cena bola 831,8 dolára za uncu (1 unca je 31,1035 gramu). Momentálne sa pohybuje okolo 803,1 dolára za uncu.
Argumentov prečo nakupovať zlato je podľa Piroku hneď niekoľko. „Vzhľadom na pretrvávajúce obavy o americkú ekonomiku a rast cien ropy má cena zlata ešte priestor na rast,“ povedal Pikora.
Pokles potrvá pár mesiacov
Za nárast ceny zlata v poslednom období môže podľa analytika firmy Atlantik FT Andreja Ochotnického najmä znehodnocovanie amerického dolára voči ostatným menám. „So zlatom sa obchoduje v dolároch, a preto sa pokles jeho hodnoty premieta do rastu cien zlata.“
Podľa Ochotnického existujú obavy, že sa centrálne banky budú naďalej zbavovať dolárov, čím sa zvýši dopyt po zlate.
Valachyová zo Slovenskej sporiteľne predpokladá, že už v prvom polroku budúceho roku by sa však mohol pokles dolára zastaviť. „Kurz dolára voči euru by mohol dosiahnuť hodnotu 1,37 až 1,40 dolára za euro.“ Včera uzatvoril dolár na hranici 1,484 za euro.
Kríza sa dotkla aj amerických akciových trhov. „Napríklad index S&P 500 stratil od začiatku roku 0,1 percenta a vymazal si tak celoročné zisky,“ povedal Vaňo.
Autor: Tomáš Halán Dušan Uhrin