Realisti, medzi ktorých patril aj bývalý tréner Dušan Galis, hovorili o ťažkom žrebe. Žiaľ, on, hráči a celý národ podľahli po úvodnom víťazstve nad Cyprom 6:1 extrémnemu optimizmu.
Dva knokauty
Česi nás potom v Bratislave vyprášili 3:0, vzápätí Nemci 4:1. Medzi dvoma knokautmi, ktoré nás poslali tam, kam patríme, dosiahli Slováci jediný skutočne dobrý kvalifikačný výsledok - víťazstvo vo Walese 5:1. Nebyť toho, mohlo byť ešte horšie.
Galis odstúpil. Prišiel nemeckou bundesligou vyškolený 49-ročný tréner Ján Kocian. Začal v bode, keď bol už postup prakticky stratený. Chcelo to naše víťazstvá i pomoc druhých. Nestalo sa.
Na dvoch stoličkách
Kocian sedel na dvoch stoličkách. Musel živiť nádej i budovať nový tím. Druhé je pre celý slovenský futbal kľúčové.
Tréner vystriedal vo svojich ôsmich kvalifikačných stretnutiach vyše 40 hráčov. Pre zranenia i z výkonnostnej nevyhnutnosti. V dnešnom futbalovom svete je tvorba nového tímu veľmi zložitá.
Legionári sú roztrúsení v rôznych ligách s rozmanitým herným poňatím. Na Škrtela v Rusku pôsobia celkom iné futbalové mechanizmy ako na Hamšíka v Taliansku. Na Šestáka v Nemecku a Čecha v Portugalsku zase odlišné.
Naši futbalisti, väčšinou ešte mladí, sa musia za pár dní preorientovať z klubových návykov na reprezentačné. Zatiaľ nemožno ani približne hovoriť o nejakom typickejšom slovenskom futbalovom prejave.
Celkom dobrí hráči, predovšetkým perspektívni, podávajú lepšie výkony v klubových farbách ako v slovenskom drese. V tomto štádiu je to azda pochopiteľné.
Pravda, všeličo by sa dalo vyčítať. Napríklad veľmi talentovanému mladému Hamšíkovi, ktorý má pri našej hymne ruku na srdci. Keď mu však nejde hra, obrazne, tou istou rukou znechutene mávne.
Chýba líder
Slovensku chýba na ihrisku, v šatniach, v hoteli líder, čo nemusí byť zásadne najlepší hráč. Niekedy sme mali Dubovského, azda Karhana. Mintál a Vittek sú viac zranení ako zdraví. V rovnakej situácii je aj Slovák.
Táto trojica naturelom i skúsenosťami má vodcovské vlastnosti. Škrtelovi, Hamšíkovi, Saparovi zatiaľ chýbajú. Brankár Čontofalský je jasne z formy. Hernej i psychickej.
Veľké alebo lepšie tímy sa budujú roky. Nebohý tréner Václav Ježek s Jozefom Venglošom tvorili mužstvo neskorších majstrov Európy 1976 šesť rokov v jednoduchšej situácii.
Česká ukážka tvorby
Aj svetaskúsený český kouč Karel Brückner musel zniesť ťažkú kritiku po neúspechu na MS 2006. Ako sa s ňou vyrovnal on, a mnohí, vraj obohratí hráči, bolo ukážkou futbalovej tvorby.
Slovenské štvrté miesto je fakt. Navyše, treba pri ňom upozorniť, že v iných skupinách skončili rovnako, ale s väčším počtom bodov Izrael (23), Dánsko (20), Ukrajina (17).
Za nami sú Bosna a Bielorusko (obe krajiny 13 bodov). Čím skôr si uvedomíme, kam patríme, tým lepšie. V žiadnom prípade by problém sivosti nášho futbalu neriešil Kocianov odchod.
