A predsa je tu ešte čo na prekladanie. Nedávno vyšla kniha Zápisky a Tri roky (vyd. Európa, preložili Valerij Kupka a Ivana Kupková, Bratislava 2007), ktorá obsahuje okrem výberu z autorových záznamov, denníkov a poznámok aj novelu Tri roky, pôvodne zamýšľanú ako román a do slovenčiny dosiaľ nepreloženú. Najprv pár slov k nej.
Je to typicky čechovovský príbeh, melancholicko-smutný a zároveň trochu ironický o náhle vzbĺknutej láske veľkoobchodníkovho syna Lapteva k dcére čudáckeho doktora, ktorý lieči jeho na smrť chorú sestru Ninu. Stojí tu vedľa seba i proti sebe niekoľko výrazne čechovovských postáv hľadajúcich zmysel života: raz v láske, inokedy v hromadení majetku a inokedy zasa v umení.
Hlavným motívom je vzťah Lapteva k Júlii, ktorá jeho ponuku na sobáš prudko odmietne a vzápätí tým trpí rovnako ako on, až sa ocitne na hranici zúfalstva. Jej sa na ňom nepáči nič, vzápätí si však položí otázku, či vôbec stretne niekoho, kto by naplnil jej predstavu šťastia. A Laptev je Moskovčan, študoval na univerzite, vie po francúzsky. Jej túžbou bolo uniknúť z vidieka, a tak súhlasí s manželstvom. Ocitne sa v kurióznom, chaotizujúcom a značne odľudštenom prostredí veľkoobchodníka, ale aj v tzv. vyššej spoločnosti.
V Júlii pri rozhovoroch s novými príslušníkmi rodiny skrsne myšliena, či ju k vydaju nemotivovalo aj bohatstvo tejto zámožnej dynastie, čo by pokladala za desivé. Sám Laptev to chvíľami vníma tak, akože on kupuje a ona sa predáva. Čechov naširoko rozoberá sociálne pomery zamestnancov podniku, ich otrocké postavenie, ostro kritizuje meštiactvo. V jeho postoji je veľa smútku i súcitu s človekom, ktorého vedel vykresliť vo všetkých jeho dimenziách vrátane citových jemnôstok. Príbeh vyústi do situácie, keď Júlia po troch rokoch manželstva vyzná Laptevovi lásku, kým on má, naopak, pocit, že s ňou a s dvoma deťmi žije už aspoň desať rokov. Teda prejav monotónnosti? Rozhodne nie, to Čechov prostredníctvom svojej postavy iba začína rozmýšľať o budúcnosti.
Štyri bloky zápisníkov v prvej časti knihy sú jednak jej cenným doplnkom, lebo obsahujú ešte „surový materiál“, záznam niektorých motívov, mien, myšlienok, potrehov, viac-menej presných formulácií, ktoré v texte neskôr použil, jednak krátke záznamy, s textom knihy priamo nesúvisiace. No, keďže nejde o kritické, ale čitateľské vydanie, uverejňovať ich v takomto rozsahu bolo zbytočné.
