BRATISLAVA. Na Slovensku nikto neeviduje, koľko ľudí vycestovalo za prácou do zahraničia.
Číslo emigrantov za prácou sa dá zistiť len kvalifikovanými odhadmi. Z analýzy experta na zahraničnú migráciu Borisa Divinského, pracujúceho pre Medzinárodnú organizáciu pre migráciu vyplýva, že vlani odišlo zo Slovenska pracovať do zahraničia 230 000 ľudí. Štatistiku spracoval na základe informácii o migrácii z pracovného systému Eures, ktorý sprostredkúva pracovné ponuky v Európe a údajov Národnej banky Slovenska.
V zahraničí teda zarába desatina našej pracujúcej populácie. Odchádzajú najmä ľudia v produktívnom veku. V cudzine si Slováci minulý rok ušetrili 32 miliárd slovenských korún, ktoré priniesli domov. Ide o peniaze očistené o výdavky, z čoho vyplýva, že v priemere si Slovák v zahraničí ušetrí za rok 140–tisíc korún.
Pracovné miesta nám vytvára zahraničie
Nezamestnanosť na Slovensku v poslednom období klesla na historické minimum 7,92. Pomohli nám dve veci. Nové pracovné miesta vytvorené automobilovým priemyslom a zamestnaním v zahraničí.
„Viac ako polovicu pracovných príležitostí ľudia zo Slovenska získali v posledných šiestich rokoch zamestnaním v zahraničí,“ povedal Divinský. Aj po vstupe do Európskej únie pracuje najviac Slovákov v susedných Čechách. Na rozdiel Veľkej Británie, Írska, ale aj Maďarska, v Čechách rastie podiel vysoko kvalifikovaných ľudí zo Slovenska. Desať percent ľudí zo Slovenska u českých susedov podniká.
Na Slovensku v poslednom čase otvorili závody automobilky PSA Peugeot Citroen a Kia. V oboch pracuje približne tri tisíc ľudí. Asi 2600 z nich v každej fabrike sú manuálne pracujúci operátori.
„Veľký podiel vzdelaných ľudí chodí pracovať aj do Rakúska, ale nie na pozície s ich kvalifikáciou,“ povedal Divinsky.
Vanda Grofová z Eures povedala, že ponuky na prácu do zahraničia sú najmä na pozície, ktoré chýbajú aj u nás: IT experti, zvárači a priemyselné oblasti. Keď sú títo ľudia ochotní odcestovať, v zahraničí zarobia viac.
„Nedostatok špecialistov, dvíha ich cenu práce aj na našom trhu,“ dopĺňa Eures poradkyňa z Banskej Bystrice Alžbeta Spišiaková. Za mesiac ju v regióne so záujmom o prácu skontaktuje okolo 300 ľudí. „Firmy, ktoré hľadajú ľudí cez nás, začínajú využívať pohovory cez webkamery, aby uchádzači nemuseli cestovať do zahraničia a zvyšovať si tým náklady pri hľadaní práce.“
Cudzinci robia u nás tam, kde treba ovládať jazyky
Personálna manažérka spoločnosti IBM Slovensko Tatiana Kotrusová povedala, že ak na špecifickú pozíciu nemajú vhodného kandidáta, na istý čas miesto obsadia človekom zo zahraničia. Inak sa snažia zamestnávať aj na vysoké pozície ľudí zo Slovenska. V bratislavskom centre pracuje 22 národností a zamestnanci hovoria spolu dvadsiatimi štyrmi jazykmi.
„Na Slovensku máme k dispozícii pozície pre absolventov vysokých aj stredných škôl,“ povedala Kotrusová. Tým, že oficiálnym jazykom je najmä angličtina, uprednostňujú uchádzačov s jej veľmi dobrou znalosťou.
Podľa skúseností globálnejporadenskej a IT spoločnosti Accenture na Slovensku zamestnávajú firmy ľudí zo zahraničia aj na iné, ako vysoko riadiace pozície. Sú to najmä ľudia, ktorí idú pracovať do divízie firiem poskytujúcich služby v oblasti financií a obstarávania, ktoré majú klientov z celej Európy.
Títo ľudia ovládajú netradičné cudzie jazyky, ktorých znalosť nie je medzi našimi ľuďmi veľmi rozšírená.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Plat šéfa je všade rovnaký
Manažér zo zahraničia pracujúci v globálnej firme u nás nemusí byť na Slovensku zamestnaný.
Rakúšan Harald Schabernack je na Slovensku riaditeľom divízie Accenture Technology Solutions, čo je jedna z troch hlavných divízií spoločnosti.
Prišiel k nám pracovať tento rok. Ponúkli mu riadiacu pozíciu a vedie niekoľko stoviek IT odborníkov.
„Na veľkých projektoch pre Accenture som pracoval dvanásť rokov v Nemecku, Švajčiarsku aj Veľkej Británii. Keď mi ponúkli takú zaujímavú pozíciu, bez rozpakov som prijal.“ Šéfovať na Slovensku považuje za výzvu aj preto, že u nás pracuje „s mladými, šikovnými a veľmi dravými ľuďmi“. Nemyslí si, že by Slovensko v súvislosti s presunom centier globálnych firiem bolo v niečom špecifickou krajinou. „Pozície vznikajú aj inde, nedávno sme založili pobočku v Mexiku.“ Priznáva, že pracovať u nás je zaujímavé aj preto, lebo máme nižšie náklady na život. „Osobne som zamestnancom v Rakúsku, ale na takejto vysokej pozícii medzi slovenskými a rakúskymi platmi už podľa mňa až také dramatické rozdiely veľmi nie sú. Môj plat by bol asi rovnaký aj v Bratislave.“
Po pätnásť- alebo dvadsaťročnej praxi v tejto oblasti a vysokou kvalifikáciou sú už platové rozdiely medzi krajinami podľa neho menšie, než to môže byť v prípade nižších pracovných pozícií.
Schabernack zatiaľ býva v Grazi, cez týždeň je na Slovensku. Ako dlho zostane v Bratislave nevie, no najbližšie dva – tri roky zmenu neplánuje.
(mgl)
Vrátil sa s peniazmi kvalifikovanejší
Bratislavčan pracujúci v geoinformatike si myslí, že vďaka pracovnej skúsenosti v zahraničí je lepší v tom, čo robí doma.
Martin Mikuš, 26 ročný geoinformatik, odišiel prvýkrát do Ameriky pred šiestimi rokmi. Ako študent si chcel počas prázdnin zarobiť. Prvé dva dni robil kuchára za sedem dolárov na hodinu, potom si našiel miesto geodeta za 19 dolárov. „Prišiel som do prvej práce vo svojom odbore a zobrali ma,“ povedal Martin.
O rok neskôr pre nedokončené skúšky prerušil školu a šiel opäť do Bostonu. „Už keď som odchádzal prvý raz, povedali mi, že sa môžem kedykoľvek vrátiť.“ Na druhom pracovnom pobyte už dostal za hodinu práce 21 dolárov.
„Vracal som sa na Slovensko, aby som dokončil školu,“ vysvetľuje, prečo nezostal. Teraz by do zahraničia odišiel opäť nielen pre peniaze, hoci tie sú silnou motiváciou.
„Tu aj keď makáte, tak veľmi ťažko zarobíte väčšie peniaze. Majiteľ vám povie, že priemerné platy sú tu také a také a dá vám o niečo viac.“ Navždy by tam však ani teraz nezostal.
Prácu na Slovensku si našiel aj vďaka pobytu v zahraničí. Zlepšil sa v angličtine a nabral aj skúsenosti z odboru, bez ktorých by dnes nemohol vo svojej oblasti, ktorú aj vyštudoval pracovať.
(mgl)
Odchod mozgov je normálny
Expert na problematiku zahraničnej migrácie BORIS DIVINSKÝ hovorí, že od nás na čas odchádza tretina absolventov vysokej školy.
Kto odchádza pracovať do zahraničia?
„Približne 80 percent slovenských emigrantov do cudziny má stredoškolské vzdelanie. Odchádzajú na rok alebo menej zarobiť. Na rozdiel od iných krajín, zo Slovenska zatiaľ nejde o migráciu na trvalo. Zloženie sa zásadne nemení, mení sa len intenzita. Najviac odchádzajú okolo veku dvadsať rokov.“
Dochádza u nás k úniku mozgov?
„Únik mozgov je prirodzený v každej spoločnosti. Slovenský fenomén je, že tá zvyšná pätina emigrantov do zahraničia, ktorí sú vzdelaní, čo je asi 7 až 10tisíc ľudí ročne, je zároveň takmer tretina všetkých absolventov vysokých škôl.“
Dá sa hovoriť o postupnom prichádzaní odborníkov zo zahraničia k nám?
„Kvalifikovanejší cudzinci prirodzene nahrádzajú imigrantov z chudobnejších krajín Európy a Ázie. U nás je počet ľudí s vyššou kvalifikáciou šesť desatín percenta, najmenej z východoeurópskych krajín. V iných krajinách je ich oveľa viac percentuálne aj absolútne.“
Je to na Slovensku problém?
„Problém začína byť v nepomere odchádzajúcich a prichádzajúcich. Našich odchádzajúcich lekárov nikto nenahrádza. Imigranti z bohatších krajín únie k nám prichádzajú na vysoko nadštandardné manažérske a riadiace pozície. Žiaden príchod do profesií, z ktorých absolventi odchádzajú, lebo sú napríklad ako učitelia nízko platení, sme nezaznamenali.“
Funguje odlev mozgov aj v západných krajinách?
„Citeľný odlev mozgov majú aj Nemci a iné staré krajiny únie. Tiež strácajú, ale tam je odchod kompenzovaný príchodom ľudí napríklad od nás. Destinácia pre odchod vzdelaných ľudí aj z najbohatších európskych krajín je Amerika. Briti chodia do Austrálie. Írsko bola emigračná krajina a odkedy urobili ekonomický posun, sa to otočilo a profitujú z imigrácie.“
