Byť šéfom, stretávať sa s celebritami alebo robiť fajnovú robotu v bielom plášti.
Aby sa mal dobre
Voľba kariéry sa začína už na základnej škole. Vtedy však ešte o reálnom svete deti veľa nevedia a tak - odhliadnuc od štádia, keď väčšina chlapcov chce byť smetiarom a väčšina dievčat speváčkou - chcú byť tým, čím sú ich rodičia. „To je totiž väčšinou jediné povolanie, o ktorom niečo vedia,“ myslí si detský psychológ Vlado Dočkal.
A rodičia? Želajú si len, aby sa ich potomok „mal dobre“.
V tom sa zhodnú. „Deti nevedia, čo chcú robiť, vedia len, že chcú mať veľa peňazí a nenarobiť sa,“ hovorí Táňa Košinárová, ktorá sa venuje kariérnemu poradenstvu na ZŠ na Holíčskej ulici v Bratislave.
O kariérne poradenstvo nie je záujem
Na ZŠ Holíčska sa na naše pomery kariérnemu poradenstvu venujú nadštandartne - majú psychologičku a s deťmi pracujú aj študenti psychológie, takže sa žiaci zrejme viac zamýšľajú nad tým, na akú prácu majú predpoklady. Podľa Táne Košinárovej sa však rodičia o kariérne poradenstvo nezaujímajú. „Prídu len jednotlivci, ktorí si vôbec nevedia rady,“ hovorí. Ľudia sa vraj orientujú skôr na základe rád od susedov.
Kariérne aj profesijné poradenstvo sa u nás využíva málo. V poradenských centrách by pritom študenti mohli získať prehľad nielen o možnostiach štúdia v regióne, ale aj to, aké majú predpoklady uživiť sa vo vyštudovanom odbore.
Oslňujúca vysoká škola
O radu nestoja možno aj preto, že je vlastne rozhodnuté - a nie vždy šťastne.
„Rodičia si želajú, aby ich deti dosiahli vyššie vzdelanie ako oni, ale často nemajú predstavu, čo musí vysokoškolský študent zvládnuť,“ myslí si Viera Kaššáková z Materiálovotechnologickej fakulty STU, ktorá sa v rámci dizertačnej práce zaoberala súvislosťou medzi úrovňou stredoškolského vzdelania a úspešnosťou štúdia na vysokej škole. „Myslím si, že mnohí študenti u nás nejdú na vysokú školu s cieľom pripraviť sa na budúce povolanie, ale len aby získali titul. A mnohí sa pri sekundárnom výbere vysokej školy orientujú na tie, ktoré ich pravdepodobne prijmú a nie je pre nich rozhodujúce, či k zvolenému odboru majú vzťah a či si v ňom dokážu nájsť aj uplatnenie,“ dodáva.
Voľba profesie a skryté motívy
Prídete sa poradiť o tom, akú školu študovať, aby ste sa v živote dobre uplatnili. Kariérový poradca zmeria vašu inteligenciu, stanoví osobnostný profil a z nameraných výsledkov priradí najvyhovujúcejšie profesie a v závislosti na nich školy. Poradí vám dobre?
Keď trochu pouvažujete, zistíte, že to nestačí. Poradca by mal byť schopný posúdiť vaše danosti vo svetle možností vzdelávania a ponuky pracovného trhu. A musí počítať aj s konkrétnymi podmienkami a trendami.
Podľa kolektívu z pedagogicko–psychologickej poradne pre stredné školy v Košiciach je cieľom psychologického poradenstva „sýtenie schopnosti formovať svoje životné stratégie“.
Dôraz pomoci psychológa spočíva v tom, že pomôže klientovi posúdiť svoju schopnosť adaptovať sa na zmeny, určiť hlavné stratégie, samostatne sa rozhodovať.
Psychológovia upozorňujú na to, že človek musí poznať nielen svoje schopnosti, ale aj svoje skryté motívy. Košickí poradenskí psychológovia tvrdia: prospech na strednej škole prináša len vstupné informácie o človeku. Ale veľmi dôležité je aj to, aké motívy skrýva, čo pre neho znamená neúspech, čomu venuje svoju energiu s radosťou, či je hodnotenie preňho veľmi dôležité, alebo má záujem predovšetkým o odbor samotný.
Podľa výskumov v oblasti motivácie možno predpokladať, že časť činiteľov, ktoré ovplyvňujú profesijné zameranie človeka, zostáva pri meraní pomocou dotazníkov nepoznaná.
Sú to neuvedomované motivačné tendencie, ktoré sú stabilnejšie ako záujmy. Niektoré motívy sme totiž nadobudli skôr, ako sme sa naučili hovoriť. A tieto motívy nie sú vedomiu bezprostredne prístupné, a preto nie sú merateľné dotazníkmi.
