Miro Švolík, rodák z Kozároviec, si zvolil Prahu ako miesto svojho žitia. Jeho kontakt so Slovenskom však pokračuje.
Nadšencom Švolíkovej eko- poetiky sa v týchto dňoch ponúka rozsiahla prehliadka jeho tvorby. Čáry-máry sú jeho najnovším cyklom a zároveň názvom aktuálnej výstavy v Galérii umenia v Nových Zámkoch.
Miro Švolík vkladá svoje predstavy do poetiky fotografie. V jeho práci je typické spájanie starého s novým, reálneho s fantazijným, čím posúva fotografický artefakt k umeleckému piedestálu. Manipuluje, upravuje, vstupuje, asociuje, zaznamenáva, vytvára a rozvíja svojský príbeh.
Švolíkova tvorba je o človeku, o prírode, o kráse ducha i tela, ale aj o „slovenskej novej vlne“, ktorá pritiekla do vôd československej inscenovanej fotografie v osemdesiatych rokoch minulého storočia. V jeho tvorbe je cítiť nadšenie z pozorovania človeka.
Fotografove konštatovania - osobné zásahy - sú rozmanité. V mieste pred „zázračným prístrojom na obrázky“ simuluje príbeh, ktorý vtesnáva do určitého prostredia a času. Nepodceňuje však ani prácu za objektívom a dodatočne pracuje s negatívom. Spája a upravuje zábery do nových celkov a súvislostí.
Snímky nepôsobia ako klasické fotografie. Švolík spája technické s básnickým bez toho, aby oba protipóly pôsobili rušivo. Jeho tvorba je sviežo prešpikovaná vtipnou jednoduchosťou.
Autorova práca je aj o rovnováhe, humanizme, protikladnej príťažlivosti. Vytvára tajuplné obrázky v odraze fotografie.
Miro Švolík má za sebou veľa výstav, na ktorých bolo vidieť, ako svoje tvorivé schopnosti zhmotnil do fotografického média. Od surrealistických zážitkov a momentov cez detaily (výrezy) z reality ponúka divákovi čarovnú zmes simulovaných záznamov, pocitov, koláží. Pre prehliadku Čárymáry zo svojho bohatého archívu (tvorí ho približne 400 fotografií) vyselektoval takmer 100 diel. Kvetiny slasti, Obrázky zo Slovenska či Otvory a diery si môžeme prezrieť do 12. januára.
Autor: Ľudmila Poláčková Autorka je kunsthistorička