BRATISLAVA. Dva roky ako horná hranica trestu za doping prejde do minulosti. Od roku 2009 budú hriešnikom hroziť už pri prvom previnení štyri roky, ba za istých okolností aj doživotný zákaz.
Antidopingový summit štátnych a športových inštitúcií sa cez víkend v Madride zhodol na revidovanej podobe Svetového antidopingového kódexu, ktorý umožní väčšiu variabilnosť trestných sadzieb smerom hore, ale aj dolu.
„Nie je to konečné slovo či jedinečná cesta, ale veľký krok vpred,“ myslí si 65-ročný kanadský právnik Dick Pound, ktorému sa končí deväťročný mandát prezidenta WADA. V januári 2008 ho vystrieda o tri roky mladší bývalý austrálsky minister financií John Fahey.
Pomôže len rigoróznosť
V olympijskom roku 2008, aj na pekinskej olympiáde, sa ešte bude postupovať podľa starého kódexu. Nový začne platiť až o 14 mesiacov. Toľko času dostali športové federácie, ale aj vlády krajín, aby zmeny zaniesli do svojich právnych noriem. Pre štátnu sféru bude aj to málo: kodanskú antidopingovú deklaráciu z roku 2003 zatiaľ ratifikovalo len 71 krajín.
„Bolo fatálnou chybou, že jej integrálnou súčasťou sa nestal aj kódex,“ vyhlásil šéf svetovej atletiky Senegalčan Lamine Diack. „Situácia je vážna a my by sme mali byť takí rigorózni, ako je to len možné.“
Atletika mieni bezodkladne zdvojnásobiť doterajší štandardný dvojročný trest v prípade zistenia kombinácie dopingových látok, viacnásobného užitia alebo dôkazu o individuálnom či skupinovom plánovaní dopingu. Hostiť atletické šampionáty bude môcť iba mesto z krajiny, ktorá prijme madridský kódex. Ten odporúča podobný postup všetkým športovým federáciám.
Míľový krok vpred
„Tvrdý, ale férový,“ konštatoval o novom kódexe Pound. Podľa podpredsedu MOV a šéfa nemeckého športu Thomasa Bacha ide o „míľový krok vpred“.
Jeho podstatou je flexibilita trestania hriešnikov, individuálne posudzovanie káuz, po ktorej volala najmä Medzinárodná futbalová federácia. Tá vzniesla aj jedinú vážnu pripomienku k návrhu. Ústami svojho českého lekárskeho šéfa Jiřího Dvořáka žiadala v mene všetkých kolektívnych športov vyškrtnúť požiadavku, aby sa športovec počas dopingového trestu nesmel pripravovať so svojím mužstvom.
Ťažko by sa kontrolovala aj v individuálnych športoch. Spomeňme prípad slovenského guliara Mikuláša Konopku v rokoch 2002 – 2004, keď mal trest, asi sotva zásadne trénoval inde ako jeho „nevinné“ dvojča, kladivár Miroslav.
Flexibilita a individualizácia trestov je však len jednou z ciest, ktorou sa musí vydať antidoping. Kľúčovou je spolupráca so štátmi a justíciou. Práve s nimi sa podarilo svetovej agentúre odhaliť podvodníkov či klamárov z radov športových celebrít. Vrátane Marion Jonesovej či najnovšie americkej bejzbalovej legendy Barryho Bondsa, ktorému podobne ako atletickej hviezde za klamstvo pred federálnou porotou hrozí viacročný žalár.
Ako to vidím ja
Kto čakal, že sa tresty stabilizujú a zjednodušia, musí byť rozčarovaný. Paleta trestných sadzieb bude ešte rôznorodejšia: od napomenutia až po doživotie. Odlišovacím znakom sa stáva charakter previnenia vplyvom odhalenej látky na výkonnosť, čiže dopingový efekt, a v prípadoch, ktoré by sa dali zahrnúť medzi nedbalostné, podiel viny. Vážnym porušením sa popri odmietnutí kontroly stane aj vyhýbanie sa testovaniu: neoznámenie miesta pobytu či neprítomnosť na ňom. Tri chyby a dosť. Ťažké časy čakajú aj slovenských športovcov, ktorí nepatria medzi pedantov. Ale aj športové zväzy, ktoré často netušia, kde majú reprezentantov. Alebo sa aspoň tak tvária.
Miroslav Motyčík, generálny sekretár Antidopingového výboru SR
