BRATISLAVA. Na dnešnú koaličnú radu ide predseda vlády a Smeru Robert Fico so stanoviskom, že to, čo sa dialo v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF), keď tam podpisoval zmluvy nominant HZDS Branislav Bríza, bolo „nenormálne a absolútne nezlučiteľné s touto vládou“. Vyvodenie zodpovednosti za škandál, ktorý Bríza spôsobil, je podľa Fica, „principiálna vec, aj keby to malo viesť k rozpadu vládnej koalície“.
Do patričných medzí
Všetky dôležité dôvody, pre ktoré premiér žiada „okamžité odvolanie námestníka generálneho riaditeľa SPF a predsedu správnej rady SPF Brízu ministrom pôdohospodárstva“, sú známe niekoľko mesiacov.
O tom, že zmluvy, ktoré Bríza podpísal, sú škandalózne, vedel každý gramotný človek už v júni, keď o nich denník SME priniesol článok Mareka Vagoviča. Minulý týždeň premiér dospel k dôvodnému podozreniu, že nominant HZDS ako námestník fondu jednu zo zmlúv podpísal bez oprávnenia a potom ju antedatoval. Lenže tento denník o tom písal už v auguste. Ak teraz i predseda Smeru žiada vyvodiť právnu zodpovednosť za nezákonný postup, tak opakuje to, s čím prišli novinári pred štyrmi mesiacmi.
Okolnosť, že predseda vlády a strany zaujal „principiálny postoj“ s viac než štvormesačným omeškaním, nasvedčuje, že ide o postoj, ktorý nie je motivovaný princípmi, ale politickými záujmami. Kauzu s pozemkami využíva, aby koaličného partnera – ako zvykne hovoriť – odkázal do patričných medzí.
Politická odveta
Napriek tomu, že predseda Smeru ustúpil šéfovi HZDS aj v takých otázkach, ktoré neboli zanedbateľné, Vladimír Mečiar voči nemu taký „ústretový“ nebol. Najmä keď išlo o veci, na ktorých Ficovi záležalo najviac.
Predseda HZDS sa pokúsil stiahnuť z rokovania parlamentu novelu zákona o sociálnom poistení. Jeho pokus bol neúspešný iba preto, lebo opozícia nezabezpečila dostatočný počet poslancov pri hlasovaní. Mečiar pritom navštívil klub SDKÚ, kde ich upozornil, čo pripravuje.
Predseda HZDS sa prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu poslanca Milana Urbániho pokúsil vykastrovať aj novelu zákona o zdravotných poisťovniach. Pokus bol neúspešný iba vďaka tomu, že sa koalícia Smeru a SNS zmobilizovala a zabezpečila dostatočný počet svojich poslancov na hlasovaní o Urbániho návrhu. Keby chýbali len dvaja, opozícia by ich prevalcovala.
To, čomu premiér hovorí „principiálnosť“, je iba politický revanš voči partnerovi, ktorý sa v koalícii hrá na opozíciu. Robert Fico si odvetu môže dovoliť, lebo má všetky tromfy v rukách. Keby konal, ako hovorí, teda „principiálne“, musel by odvolať ministra Miroslava Jureňu a rozísť sa s predsedom HZDS.
Jureňa ako Bríza
Všetko, čo premiér a jeho hovorkyňa povedali proti Brízovi, povedali aj proti ministrovi Jureňovi. Minister pôdohospodárstva mal nielen možnosť, ale aj povinnosť preveriť, ako si námestník riaditeľa pozemkového fondu a šéf jeho správnej rady plní povinnosti. Šéf rezortu sa tomu štyri mesiace úporne bránil. Brízu chránil nečinnosťou a obhajoval neobhájiteľné.
Jureňa ignoroval poslanecký prieskum v Slovenskom pozemkovom fonde aj prácu parlamentného výboru, ktorý sa zaoberal jeho výsledkami. Ignoroval hlásenie o neprávostiach, hoci prišlo z Dozornej rady SPF. Ignoroval aj zistenie, že existuje zmluva, na ktorej je dátum jej uzavretia rukou prepísaný tak, aby spadal do obdobia, keď mal námestník Bríza oprávnenie zmluvy podpisovať.
Tak ako kontrolný odbor pozemkového fondu zistil pre premiéra, že Branislav Bríza podľa všetkého zmluvu „antedatoval a podpísal ju v čase, keď už nemal splnomocnenie na takýto úkon“, bol by to isté zistil aj pre ministra, keby mal o to Jureňa záujem.
Lenže minister mal záujem, aby nominant Bríza vo funkciách zostal a robil svoju „prácu“ ďalej. Keby k tomu chcel predseda Smeru zaujať stanovisko, hodné označenia principiálne, tak by sa nemohol uspokojiť iba s odchodom Brízu z oboch jeho funkcií. Musel by odísť aj člen vlády, ktorý mu takú činnosť umožnil a ešte ho aj ochraňoval a bránil. Predseda Smeru o Brízovi povedal, že keby ho mohol odvolať sám, tak to urobí okamžite. Ako premiér ministra sám odvolať môže, a to okamžite.
Prevaha nad Mečiarom
Za uplynulý týždeň Fico povedal veľa o námestníkovi Brízovi, menej o ministrovi Jureňovi, ale takmer vôbec nič o predsedovi HZDS. Čo nie je príliš „principiálne“.
Veď ak niekomu záleží na čistote verejného života, tak nemôže prehliadať podstatné. Keby námestník Bríza funkciu nevykonával tak, ako si želali Jureňa s Mečiarom, tak by mu neposkytovali politickú ochranu a z jeho odchodu by neurobili zásadnú politickú otázku.
Premiér, ktorý hovorí, že Bríza vykonal kroky „nenormálne a absolútne nezlučiteľné s touto vládou“, nemôže mlčať k tomu, že „nenormálnosti“ vykonal pod ochranou koaličného partnera.
Napriek ostrým rečiam predsedu Smeru od neho ešte nezaznelo, že na dnešnej koaličnej rade sa bude hovoriť o tom, ako je možné, že vďaka Mečiarovmu námestníkovi prišla k lukratívnym pozemkom pod Tatrami firma, ktorej konateľom je Mečiarov sused a spolumajiteľom človek, s ktorým šéf HZDS dlhé roky spolupracuje.
Politik konajúci principiálne by také niečo nemohol obísť mlčaním. Mlčaním to obíde len politik, ktorý závažný prešľap svojho partnera využije, aby mal v koalícii takého predsedu, nad ktorým si práve upevnil svoju prevahu.
Glosa
Vzor Rezeš
Minulý týždeň Vladimír Mečiar chránil svojich ľudí tak, ako svojho času chránil ľudí okolo Alexandra Rezeša.
Napriek očividnej skutočnosti, že to boli oni, čo pochybili, šéf HZDS vždy nachádzal iného vinníka, na ktorého ukázal. Keď Rezešovci doviedli to, čo im dal v privatizácii, ku krachu, snažil sa ich chrániť. Bolo to také nápadné, že týždenník Trend vtedy napísal: „Slovenský premiér sa správa k VSŽ , ako keby táto firma bola jeho vlastná...“
Ako predsedovi vlády mu jeho chránenci život neuľahčovali a neuľahčujú mu ho ani ako predsedovi vládnej strany. Stačí si porovnať, čo po prepuknutí škandálu hovoria dve z hlavných postáv.
Milan Bališ, spolumajiteľ firmy GVM a starý známy Mečiara, tvrdí, že kúpou pozemkov vo Veľkom Slavkove urobil láskavosť reštituentom. To, že dostali pozemky pod Tatrami, nie je postup podľa pripraveného scenára, ale iba zhoda okolností. Lenže túto verziu spochybnil konateľ spoločnosti GVM a Mečiarov sused Pavol Talčík.
Na otázku, ako sa dostali k pozemkom v Tatrách, Talčík odpovedal: „O parcely sme mali záujem niekoľko rokov. Pátrali sme po nich možno tri roky... Viacmenej sme čakali, či dostanú pôdu vo Veľkom Slavkove.“ Z toho je zrejmé, že najskôr mali konkrétni ľudia záujem o konkrétne pozemky a potom konkrétny človek v pozemkovom fonde podpísal takú zmluvu, aby ich získali konkrétni ľudia a tí ich predali firme GVM.
Brízu na jednej strane a Talčíka s Bališom na strane druhej spája osoba predsedu HZDS. Minulý týždeň ich chránil, ako keby „podnikateľský projekt“, ktorý zrealizovali, bol jeho vlastný.
