Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) poskytol do konca minulého roka 20 451 uchádzačom 10,6 miliardy korún na rozšírenie a zveľadenie bytovej výstavby. V časoch vysokých úrokových mier svojimi nízkymi úrokmi slúžil takmer ako nástroj sociálnej pomoci pri zaobstarávaní bytov pre mladé rodiny. Rušením štátnych fondov sa začala reforma systému riadenia verejných financií. Vláda posunula termín zániku ŠFRB na 1. január 2003.
Maximálna výška úveru je 600-tisíc korún s ročnou úrokovou mierou 4,4 %. Úver možno poskytnúť len na byt s maximálnou podlahovou plochou 80 m2, pri rodinnom dome je to 120 m2. Žiadateľ o úver musí preukázať vlastné finančné prostriedky vo výške 20 % (150-tisíc Sk), takže neskôr by mal disponovať prost-riedkami v celkovom objeme 750-tisíc korún. V Bratislave by mu to stačilo na kúpu jednoizbového bytu s rozlohou 37 m2. V prípade, že chce byt splochou 80m2 za cenu 20 000Sk/m2, potrebuje k 600-tisícom ďalší milión. Tu už prichádza na rad otázka, či sa ŠFRB nestáva konkurentom iným bankovým subjektom a či má vôbec toto trieštenie verejných finančných prostriedkov zmysel.
„Prostredníctvom ŠFRB vieme uspokojiť len veľmi limitovaný okruh záujemcov. Úlohou štátu je podporiť rozvoj bývania čo naj-efektívnejšou formou. Aj štát je daňový poplatník, a preto z každej koruny, ktorú dáva na podporu rozvoja bývania, chce dostať čo najviac. Pre štát je zaujímavá skutočnosť, že využije finančné zdroje, ktoré sú poskytnuté z trhu. Tie bude štát zo štátneho rozpočtu bonifikáciou úrokov zlacňovať, čoho výsledkom bude vysoký počet klientov, ktorí sa o takýto úver môžu uchádzať,“ hodnotí situáciu ministerka financií Brigita Schmögnerová.
ŠFRB nemôže spĺňať úlohu bankovej inštitúcie, pretože na to nie je vybavený. Nemá logiku, aby štát ponúkol úvery o 0,6 % lacnejšie ako banky a o 0,3 % ako Prvá stavebná sporiteľňa a pritom blokoval verejné finančné zdroje. V súčasnosti banky využívajú na poskytovanie hypotekárnych úverov vlastné zdroje, ale z hľadiska perspektívy je táto situácia neakceptovateľná. Z dôvodu nestabilného ekonomického prostredia a chýbajúcich legislatívnych podmienok na zabezpečenie nesplácaných úverov sa tento produkt pre banky a investorov stáva rizikovým.
„V systéme stavebného sporenia je problém obstarávania peňazí vyriešený tým, že stavebné sporiteľne si mohli vytvoriť svoj objem prostriedkov na financovanie úverov z vkladov fyzických osôb. Refinancovanie je riešené nezávisle od výšky úrokov kapitálového trhu,“ hovorí Herbert Pfeiffer, člen predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne. Návratom priateľských sporiteľov do systému stavebného sporenia sa umožnilo občanom, ktorí neplánujú po šiestich rokoch použiť nasporené finančné prostriedky do bývania, získať tiež štátnu prémiu. „Oni však plnia tú istú funkciu ako kupci záložných listov pri hypotekárnych úveroch. Ani ich nenúti štát investovať výnosy zo záložných listov do bytovej výstavby,“ dodal Pfeiffer.
Štátna prémia je mimoriadne účinný nástroj na podporu bytovej výstavby pre občanov, ktorí sú schopní a ochotní sporiť. Sporením vytvárajú občania vlastný kapitál, ktorý je predpokladom na poskytnutie každého druhu úveru. Štátnou prémiou štát dosiahne, že podiel sporenia v krajine stúpa bez nárastu celkovej úrovne úrokov. Tým je stavebné sporenie svojim makroekonomickým pôsobením plne v intenciách hospodárskej politiky vlády, ktorá sa zo všetkých síl snaží o zníženie úrokovej hladiny. Relatívne krátkodobé vklady klientov (6-ročné obdobie sporenia) sa transformujú na dlhodobé úvery s podmienkami prijateľnými pre ľudí s nižšími a strednými príjmami.
Stavebné sporiteľne so svojim nízkym podielom klasifikovaných úverov sú pre štát veľmi bezpečné finančné ústavy, pretože poskytnú úvery iba v takom objeme, v akom majú k dispozícii nasporené prostriedky.
Aké je zabezpečenie úverov zo ŠFRB? Aká bude ich návratnosť? „Dnes to nikto poriadne nevie. Máme konkrétny prípad iného štátneho fondu, kde vieme, že návratnosť poskytnutých úverov je len 30 %. Keby sa to od začiatku robilo na inej profesionálnej úrovni, mohlo to vyzerať ináč. Je len škoda, že transformácia ŠFRB sa odkladá o ďalší rok,“ skonštatovala Schmögnerová.
Štát vyčlenil ďalších 400 miliónov vo forme štátnych zábezpiek prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Spolu je teda prostredníctvom ŠFRB viazaných 4,3 miliardy korún na naplnenie programového vyhlásenia vlády v oblasti bytovej politiky.
Už v apríli sa bude pripravovať návrh štátneho rozpočtu na rok 2002. Štát bude musieť rozhodnúť, či prenechá výstavbu bytov, okrem nájomných a služobných, na financovanie prostredníctvom bankových produktov podporovaných štátom a ušetrené prostriedky použije na reštrukturalizáciu priemyslu.
SIDÓNIA KARLÍKOVÁ
