BRATISLAVA - Kríza kapitálového trhu trvá už niekoľko rokov. Akciový index SAX sa dlhodobo nachádza pod svojou východiskovou hodnotou 100 bodov a podľa maklérov je len málo pravdepodobné, že sa po rokoch znovu prebudí. Napriek všeobecnej skepse sa aj na slovenskej burze sporadicky objaví aká-taká investičná príležitosť.
BLUE-CHIPS NA SLOVENSKU?
Blue-chips sú akcie, ktoré sa na tej-ktorej burze považujú za najkvalitnejšie. Vzhľadom na malý slovenský trh sa toto označenie nikdy neujalo a zjednodušene sa týmto termínom označovala časť titulov zaradených do indexu SAX. Časť akcií sa do indexu priebežne zaraďovala alebo vyraďovala a jej stabilnými zložkami zostali napríklad Slovnaft, Slovakofarma, bankové akcie, VSŽ či Nafta Gbely.
Blue-chips akcie v chápaní vyspelých trhov označujú akcie finančne silných spoločností, s perspektívou rastu, tvorby zisku a rozdeľovania dividend. Slovenský trh takúto akciu nemá. Charakteristickým znakom blue-chips je jeho obľúbenosť u investorov a z toho vyplývajúci vysoký objem obchodov. Finančný objem transakcií so slovenskými akciami zaradenými v indexe SAX je však len nepatrný a cena (kurz) spravid-la nereaguje na fundamentálne ukazovale firiem.
Napriek tomu si časť účastníkov trhu myslí, že bratislavská burza obsahuje akcie, ktoré majú aspoň malú nádej na rast cien. „Existujú tituly, ktoré sú viac či menej podhodnotené,“ tvrdí maklér ČSOB Labaj. Či však ich podhodnotenie znamená možnosť rastu ceny, je otázne. Slovenský trh už príliš dlho potvrdzuje, že žiadne všeobecné princípy, zákony ani vzorce nemusia platiť.
VEREJNÝ PRÍSĽUB - JEDINÁ MOŽNOSŤ
„Na slovenskom trhu príliš veľa investičných príležitostí nie je. Šancu majú tie akcie, ktoré sa podarí emitovať na zahraničných trhoch,“ myslí si maklér Tatra banky Milan Čavojec. Ukazuje sa, že jedine pri takýchto emisiách existuje pravdepodobnosť, že ich cena pri-bližne zodpovedá trhovej situácii emitenta. „Ide takmer výlučne o Slovnaft a Slovakofarmu. Cena ich emisie na medzinárodných trhoch sa len o málo odlišuje od cien doma,“ doplnil Čavojec.
Vzhľadom na všeobecnú náladu investorov odchádzať z akciových trhov a orientovať sa napríklad na dlhopisy je však aj pri kvalitných akciách otázne, či dokážu ísť proti prúdu.
Občas našim kapitálovým trhom prebehnú správy o vzniku nových emisí. Spravidla sa s tým spájajú optimistické názory o tom, že burza sa konečne dočká impulzu pre oživenie obchodovania. Najprv sa hovorilo o akciách strategických podnikov typu SPP, neskôr o ak-ciách Globtelu. „Nové tituly ako napríklad akcie SPP by mohli prebudiť záujem zahraničných investorov,“ konštatoval Labaj. Ešte rýchlejšie, ako sa správy o nových emisiách na slovenskej burze objavia, zmiznú do stratena. Najprv stroskotal projekt umiestnenia emisií strategických podnikov na burze a neskôr aj predaj časti Globtelu na slovenskej burze.
„Kalkulácie na vzostup kurzu sa tak obmedzujú na vstup zahraničného partnera, v prípade že nasleduje verejný prísľub,“ vysvetlil Labaj. Ak o významnejšom vstupe do slovenskej firmy uvažuje seriózny investor, spravidla vypíše verejný prísľub. Jeho záujem získať väčšie percento z emisie je spojené aj so zaujímavou cenou verejného prísľubu, ktorá pre-kračuje trhovú hodnotu akcií.
Poslednými príkladmi úspešných verejných prísľubov sa týkali investície koncernu Westfälische Ferngas do Nafty Gbely alebo spoločnosti Kraft Foods International do Jacobs Suchard Figaro. V oboch prípadoch zahraničné firmy zvyšovali svoj podiel v slovenských fabrikách a nové akcie získavali verejným prísľubom. Cena, ktorú ponúkali za jednu akciu, pritom bola výrazne nad kurzom, za ktorý sa akcie (ne)obchodovali na burze.
NEISTÁ BUDÚCNOSŤ
Prognózy vývoja slovenského kapitálového trhu nie sú ružové. Medzi pozitívne správy patrí rozvoj kolektívneho investovania, upevňovanie pozície dôchodkových poisťovní či pokles úrokových sadzieb na peňažnom trhu, ale zdá sa, že makroekonomické prostredie ani legislatíva nemajú dosť síl na to, aby dokázali povzbudiť investovanie do akcií.
Makléri spájajú oživenie obchodovania s príchodom zahraničných investorov. Tí však majú dosť príležitostí napríklad na susedných trhoch, ktoré už stihli dokázať, že zarobiť sa dá aj na akciách. Slovenská burza je svojou poplatkovou politikou porovnateľná so svetovými burzami, ale neponúka porovnateľné možnosti investovania.
Impulz pravdepodobne nezíska kapitálový trh ani od drobných akcionárov. Ich dôvera sa po niekoľkých sklamaniach v minulosti len ťažko obnovuje. Pretrvávajúca slabá likvidita na trhu navyše odrádza aj nadšencov, ktorí boli aj v stave krízy ochotní „zariskovať“ a svoje peniaze investovali do niekotrého z obchodovanejších titulov.
Hoci ukazovaľ súkromného sektora sa v posledných mesiacoch otočil k lepšiemu, stále to nestačí na to, aby akcionári mohli počítať s dividendami. Pravidelný výnos z vlastníctva akcií je teda na Slovensku hudbou ďalekej budúcnosti. Rovnako nepravdepodobné je kalkulovať so ziskom z kurzových rozdielov. Drobným investorom teda chýba motív pre zapojenie sa do obchodov s akciami. (jj)
