občanov) na Slovensku mohol fungovať, tento pomer by mal byť minimálne 2 : 1.

V dôsledku demografického vývoja, ktorý sa vyznačuje poklesom pôrodnosti a nárastom priemernej dĺžky života, sa bude počet prispievateľov na jedného poberateľa dôchodku ďalej znižovať. Táto skutočnosť neznamená, že dôchodcovia by sa mali obávať o svoj príjem, ale znamená, že pri tomto systéme výška dôchodku bude aj naďalej tvoriť len malú časť priemerných príjmov.

V súčasnosti priemerný dôchodok tvorí približne 40 percent priemernej mzdy. V budúcnosti to možno bude už len 30 percent. Takže ak zotrváme v rovine priemerných príjmov, priemerný zarábajúci človek môže očakávať, že odchodom zo zamestnania a vstupom do dôchodku príde z mesiaca na mesiac o viac ako polovicu svojho pravidelného príjmu.

Z tohto dôvodu je rozumné ešte pred odchodom do penzie sa nejakým spôsobom zabezpečiť. Jednou z alternatív, ako sa zabezpečiť, je doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré bolo vytvorené práve za účelom zabezpečenia pravidelného doplnkového príjmu v penzii.

(dokončenie z 1. strany)

Princíp dôchodkového doplnkového poistenia je založený na pravidelnom sporení menších finančných čiastok, ktoré sú dlhodobo akumulované a zhodnocované na účte v doplnkovej dôchodkovej poisťovni (DDP). Keď sa klient rozhodne, že chce poberať niektorý z doplnkových dôchodkov, poisťovňa jeho účet uzavrie a začne mu z neho vyplácať dávky. Klient si pritom môže vybrať, či chce vyplácať dávky doživotne, dočasne niekoľko rokov, alebo si vezme všetky svoje peniaze naraz.

Objem peňazí na jeho účte pritom predstavuje súčet jeho vkladov (prípadne aj vkladov zamestnávateľa) a zhodnotenie, ktoré DDP v súčasnosti garantujú vo výške štyri percentá. V minulom roku však všetky štyri poisťovne pripísali na účet svojich klientov v priemere osem percent, čo je viac ako úrok v banke.

Takáto forma dôchodkového pripoistenia je v západných štátoch veľmi rozšírená. V niektorých štátoch až 90 percent ekonomicky aktívnych ľudí, čiže tých, čo pracujú, majú účet v penzijnom fonde, čo je ekvivalentom slovenských doplnkových dôchodkových poisťovní. Práve poberanie druhého dôchodku dokáže zabezpečiť penzistom zo Západu, že ich dôchodok nie je až o toľko nižší ako mzda.

VÝHODY DOPLNKOVÉHO DÔCHODKOVÉHO POISTENIA

Systém doplnkového dôchodkového poistenia nesie so sebou niekoľko výhod. V prvom rade si poistenec môže odpočítať zo základu dane svoje mesačné odvody do výšky 10 percent ročného príjmu, ale maximálne 24- tisíc korún ročne. Ak poistencovi prispieva aj zamestnávateľ (čo je druhá výhoda systému), ten nemusí zo svojho príspevku platiť za zamestnanca odvody, pričom ani tento príjem si poistenec nezdaňuje.

Odvod 800 korún (400 od zamestnávateľa a 400 od zamestnanca) na účet v niektorej DDP je pre obe strany lacnejší ako zvýšenie platu o rovnakú sumu. Zamestnávateľ totiž nemusí z tejto sumy platiť odvody, pričom do určitých limitov sú odvody za zamestnancov nákladom znižujúcim základ dane. Zamestnanec neplatí dane a odvody ani zo svojho príspevku, ani z príspevku zamestnávateľa, čiže tých 800 korún je preňho čistých. Zdaniť si však bude musieť dávky, ktoré bude poberať, a to zníženou sadzbou 10 percent.

Treťou výhodou je už spomínané pripisovanie výnosov, ktoré sú výsledkom hospodárenia s majetkom poistencov. Práve kvôli neustálemu zhodnocovaniu vkladov je výhodnejšie sporiť dlhodobo, lebo aj keby celkový vklad dvoch klientov by bol rovnaký, ten, čo ukladal peniaze viac rokov, bude mať na účte viac peňazí. Investovanie do doplnkového dôchodkového poistenia patrí pritom medzi investície s nízkym rizikom a mierne vyšším výnosom ako ponúkajú banky.

Okrem toho, že doplnkové dôchodkové poistenie ponúka nejaký štandardný balík služieb, poisťovne sa snažia prilákať nových klientov aj prostredníctvom ďalších výhod nesúvisiacich s dôchodkom. Ide napríklad o rôzne zľavy pri nákupoch tovaru a služieb, poisteniach v komerčných poisťovniach. Okrem toho ani doplnkovému dôchodkovému poisteniu sa nevyhol trend spájania rôznych finančných služieb do jedného balíka.

NIEKOĽKOSTUPŇOVÁ BEZPEČNOSŤ

Z pohľadu hospodárenia s majetkom je doplnková dôchodková poisťovňa jednou z najviac kontrolovaných inštitúcií. „Dozor nad jej činnosťou vykonávajú ministerstvo práce a ministerstvo financií,“ povedal generálny riaditeľ Tatra Group Finance Michal Kustra. Štátny dozor vykoná kontrolu v každej poisťovni minimálne dvakrát do roka.

Investovanie s majetkom DDP je upravené zákonom, ktorý ur-čuje základné princípy a limity investovania spoločnosti, pričom detailnejší popis investičnej stratégie je súčasťou finančného plánu. Tento plán podlieha schváleniu zo strany ministerstva práce. Kľúčové miesto v oblasti starostlivosti o majetok poistencov ma správca aktív, ktorý rozhoduje o konkrétnych investičných krokoch. „V prípade DDP Pokoj je to Tatra banka a Tatra Asset Management,“ dodal Kustra. Okrem toho investovanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne podlieha aj kontrole zo strany depozitára, ktorým je niektorá zo slovenských bánk.

Krach zriaďovateľa, spoločnosti ktorá stála pri zrode DDP a inves-tovala do nej určitú sumu, tzv. účelový vklad, nemá priamy vplyv na poisťovňu. Vplyv krachu správcu na samotnú DDP by závisel od rozsahu aktivít, ktoré správca pre poisťovňu vykonával. „Je však potrebné pripomenúť, že majetok, o ktorý sa správca stará, nepatrí jemu ani DDP, ale poistencom. Preto by tento majetok nebol zahrnutý do konkurznej podstaty správcu,“ zdôraznil Kustra.

S krachom správcu DDP na Slovensku ešte skúsenosti nemáme. Takáto situácia by sa však pravdepodobne riešila ako v prípade investičných spoločností presunom správy na inú firmu. DDP by podpísala zmluvu o správe majetku s novou spoločnosťou, ktorá by pokračovala tam, kde jej predchodca skončil.

Tu by sa mohlo ešte dodať, že náklady doplnkových dôchodkových poisťovní sú limitované zákonom, pričom náklady na správu poisťovne nesmú prekročiť 6 percent z objemu príjmov v prvých piatich rokoch od založenia DDP a následne 3 percentá. V prípade, že tento limit nepostačuje na úplnú náhradu nákladov, DDP použije prostriedky z účelového vkladu alebo musí čerpať bankový úver, ktorého splácanie však zaťažuje výdavky doplnkovej dôchodkovej poisťovne v budúcnosti.

INSOLVENTNOSTI SA NETREBA BÁŤ

Systém doplnkového dôchodkového poistenia je zostavený tak, aby neohrozoval finančnú situáciu poistenca. Ak klient z nejakého dôvodu nemôže ďalej prispievať do DDP, písomne požiada o prerušenie svojej účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení na určitý alebo neurčitý čas. Počas tohto prerušenia poistenec a prípadne ani jeho zamestnávateľ neplatia príspevky. „Jeho účet a získané nároky mu zostávajú zachované a všetky finančné prostriedky na účte poisťovňa ďalej zhodnocuje,“ povedal tlačový hovorca Prvej DDP Tatry-Sympatia Stanislav Vančo.

Poistenec si pritom môže svoju účasť kedykoľvek obnoviť, a pokiaľ mu to finančná situácia dovoľuje, môže, ale nemusí doplatiť príspevky za dobu prerušenia. Klient sa môže takisto sám rozhodnúť, kedy a ako zmení výšku svojich príspevkov. „Jeho rozhodnutie sa odvíja predovšetkým od jeho vlastných ekonomických možností a predstáv o budúcom doplnkovom dôchodku,“ dodal Vančo.

Dávkové plány DDP, ktoré schvaľuje ministerstvo, riešia aj situáciu úmrtia prispievateľa alebo príjemcu dôchodku. V takomto prípade peniaze neprepadnú v prospech poisťovne, ale sú vyplatené v podobe pozostalostného dôchodku, rozdeleného medzi osoby, ktoré poistenec určil ako osoby s nárokom na tento druh dávky.

Doplnkové dôchodkové poistenie je možné ukončiť aj predčasne a vložené prostriedky získať späť vo forme odstupného alebo jednorázového vyrovnania.

DOPLNKOVÉ DÔCHODKOVÉ POISŤOVNE NA SLOVENSKU

Systém doplnkového dôchodkového poistenia funguje na Slovensku od roku 1996. Do konca minulého roka sa podarilo štyrom doplnkovým dôchodkovým poisťovniam - Prvá DDP Tatry-Sympatia, DDP Stabilita, DDP Pokoj (predtým DDP Horizont) a DDP Lipa - získať viac ako 180 tisíc klientov, čo je približne 8,3 percenta ekonomicky aktívnych občanov. Majetok, ktorý DDP spravujú, dosahuje v súčasnosti viac ako 3 miliardy korún.

Aj keď predstavitelia poisťovní tvrdia, že niečo cez 200-tisíc pois-tencov k dnešnému dňu nie je málo, pôvodné očakávania boli vyššie. Hlavným dôvodom tohto stavu by mala byť nedostatočná podpora zo strany štátu, ktorý zanedbal osvetu a propagáciu. „Štát by mal jasne povedať, že na dôchodky v základnom systéme nebude,“ dodal Michal Němec, generálny riaditeľ Prvej DDP Tatry-Sympatia.

Poisťovne majú pritom v tomto smere zviazané ruky, keďže zákon prísne vymedzuje, aké môžu byť náklady na správu poisťovne. Ak tieto náklady prekročili povolený limit, DDP ich musí hradiť z účelového vkladu od zriaďovateľov alebo prostredníctvom bankového úveru. Z tohto dôvodu reklamné aktivity DDP boli doteraz len minimálne, pričom tohtoročné kampane nehradia poisťovne, ale napríklad ich správcovia, ktorých odmena je priamo úmerná objemu spravovaných prostriedkov a je dohodnutá v zmluve.

Okrem reklamy je však dôležité aj to, aby si samotní občania uvedomili potrebu postarať sa sami o seba. „Lenže občan v protirečivej spoločenskej situácii váha. Len postupne si zvyká, že rozhodovať za seba a o sebe musí každý sám,“ zdôraznil Vančo. Vekový priemer klientov DDP je v súčasnosti približne 40 rokov. Podľa predstaviteľov DDP najťažšie sa presvedčujú mladí ľudia a ľudia, ktorí majú viac ako 50 rokov.

Predstavitelia DDP, ako aj štátneho dozoru si myslia, že sa len ťažko zavádza systém ako doplnkové dôchodkové poistenie v prostredí, kde niektoré spoločnosti prostredníctvom bombastickej reklamy ponúkajú vysoké výnosy.

GABRIEL KÁDASI