S veľkou dávkou vášne a fantázie napísala svoj román Svetadiely lásky (Columbia, Bratislava 2007) súčasná fínska autorka Anja Snellmanová, o ktorej záložka tvrdí, že z kultovej modly sa stala naozaj vážnou spisovateľkou a jej knihy sú už preložené do viacerých jazykov. Okrem toho má vlastný televízny program a venuje sa rozličným športom.
Svetadiely lásky vyšli aj po česky, z češtiny do slovenčiny potom román preložil Jozef Puškáš.
Dielo je to pozoruhodné po každej stránke. Láska medzi žurnalistom Alexom a kresliarkou komiksov Oonou a následné manželstvo, z ktorého pochádzajú dve dievčatká Frída a Tekla, má svoje zvláštne etapy a Oona ju prežíva naozaj nevšedne.
Premieňa si ju totiž na svetové kontinenty, ktoré pôsobia chvíľami virtuálne, inokedy reálne, so všetkými špecifikami, aké svetadiely ponúkajú, vrátane ich farieb, zvukov, rastlín, fauny, pováh a zvykov tamojšieho obyvateľstva a jeho civilizačného stupňa. To sa odráža aj v ich láske, raz ako čosi neobyčajne poetické, inokedy zasa prozaické až všedné (Amerika, Európa).
Z priebehu deja vyplýva, že obaja protagonisti tieto kontinenty aj navštívili a autorka nikde nezabudne pripomenúť, aké bolo ich milovanie v Ázii, Austrálii, Amerike, Afrike a v Európe.
Netreba to chápať ako cestopis lásky, skôr jej začiatok, priebeh, vývin a koniec, ktorého zmrazovanie sa začína v Grónsku a definitívne zmrazenie, čiže rozvod, v Antarktíde. Pravdaže, klimatické podmienky sú tu len vonkajšou kulisou, metaforou chladnúceho vzťahu, ktorý mal najlepšie predpoklady v Ázii. Začiatok konca môže byť to, že raz si začnú – v rámci Všeobecnej tolerancie, ktorá údajne v Ázii vládne – rozprávať, koľko a akých bývalých milencov, či mileniek obaja mali, aké to s nimi bolo, ako dlho ten vzťah trval.
Pravdu povediac, tie spomienkové hry pri milovaní sú dosť vyšinuté, lebo tolerancia prechádza do žiarlivosti, najmä u Alexa, ktorému začne byť nepríjemná hlavne Oonina „kratučká láska“, Bastian. Oona sa s ním začne stretávať i milovať v Antarktíde.
Aj Alex však zatúžil po ľúbostnom romániku, na ktorý sa mu premení vzťah k mladej televíznej hlásateľke Rille, no tá na rozdiel od Oony nie je nijaký bláznivý rojko, takže sotva sa dá očakávať, že s ňou prežije novú Áziu. Skonštatuje len, že s Oonou už nie sú na rovnakej mape.
Snellmanovej román má dosť romantický nádych, priamo pomenúvaná telesnosť okorenená pikantériami sa tu strieda s bohatou obraznosťou, bežné pravidlá a povinnosti života so spontánnou existenciálnosťou presne v intenciách hrdinkinej filozofie: „Oona nenávidela púšťanie sa do čohokoľvek. Veci sa mali stať, život mal žiť človeka, nie človek život.“
Filozofia prinajmenej čudná.
