BRATISLAVA. Pocity ľudí po 18 rokoch od pádu socializmu sú rôzne, tvrdia sociológovia. „Niektorí si naozaj nepolepšili a ešte aj zostarli, to sú hneď dva dôvody na hnev,“ hovorí sociológ Vladimír Krivý. Ale aj tí, ktorí si polepšili, môžu mať podľa Krivého silný pocit vlastnej neúspešnosti: sú totiž konfrontovaní s reklamou, mediálnymi obrazmi úspechu a príbehmi úspešnejších ľudí.
Práve tí, ktorým sa podarilo založiť úspešné firmy alebo nastúpiť do manažérskych pozícií v prosperujúcich podnikoch, môžu byť z hľadiska uspokojovania materiálnych potrieb víťazmi nežnej revolúcie.
To, do akej miery dnes ľudia pociťujú uspokojenie so svojím životom, závisí však aj od toho, čo očakávali od zmeny režimu. Pod lepším životom si ľudia za socializmu predstavovali obchody s plnými regálmi, hrubšie peňaženky, lepšie autá.
Slovom, túžili po západnom štýle života, ktorý im ponúkla rakúska televízia alebo fotografie z dovezených časopisov. „Panoval tu istý idealizmus, ktorý je už teraz za nami,“ povedala sociologička Sylvia Porubänová.
Socialistický človek z konzumného štýlu na Západe poznal len tú lepšiu stránku. O nákladoch mal hmlisté predstavy. Chýbala mu zažitá skúsenosť s nezamestnanosťou, vysokým pracovným nasadením, dlhým pracovným časom, konkurenčným bojom či stresom. A potom, keď do Československa „dorazila“ trhová ekonomika, prišli s ňou do krajiny ešte aj prehlbujúce sa sociálne rozdiely, inflácia či usmievavé tváre novozbohatlíkov, ktorí k majetku často prišli podvodmi.
No ani dnes podľa Porubänovej nie sú ľudia pripravení na príležitosti, ktoré tu sú a „pre ktoré treba niečo obetovať“.
V idealistických očakávaniach svoju rolu zohralo aj to, že kedysi bývalé Československo patrilo medzi svetovú ekonomickú elitu. Pred druhou svetovou vojnou sa radilo medzi najrozvinutejšie krajiny na svete, hoci samotné Slovensko oproti Česku v mnohom zaostávalo. Ako celok sme po vojne na tom boli lepšie ako Nemci či Rakúšania.
Po nežnej revolúcii sa hovorilo, že vyspelú západnú Európu dobehneme životnou úrovňou o 15, možno o 20 rokov. Tieto očakávania sa nenaplnili. „Necelých 20 rokov po páde železnej opony sa vnucuje téza, že tak ako dlho sa socializmus budoval, tak dlho sa bude aj prebudovávať,“ povedal ekonóm SAV Viliam Páleník.
Bola nežná revolúcia
o konzume?
Väčšina ľudí chcela zmenu politického režimu najmä preto, aby sa im polepšilo po finančnej a majetkovej stránke, myslí si Páleník. „Ekonomická zložka mala v očakávaniach rozhodujúcej časti obyvateľstva viac ako polovičnú váhu,“ odhaduje.
Túžba mať sa materiálne lepšie nebola v úzadí ani podľa Krivého, hoci ľudia počas revolúcie o tom nahlas nehovorili: „Pre mnohých práve zlepšenie materiálnej situácie dávalo zmysel slobodám.“ Ľudia si chceli viac dovoliť. No túžili aj po väčšej kvalite tovarov a služieb. „Nemyslím si, že v novembri 1989 ľudia bažili po konzume. Málokomu napadlo, že mnohí sa pripútajú len k nemu,“ hovorí sociológ Vladimír Krivý.
Nedá sa porovnávať
Niektorí štatistici sú na výročie nežnej revolúcie podráždenejší ako inokedy. Dostávajú totiž otázky typu, či Slovensko životnou úrovňou už predstihlo socializmus konca 90. rokov. Bránia sa, že médiá od nich chcú porovnávať neporovnateľné veci.
Ekonómovia im dávajú za pravdu. „Dá sa síce vypočítať, že cena potravín za socializmu bola vo vzťahu k priemernej mzde vyššia ako dnes, ale zo štatistiky, o spoľahlivosti ktorej za socializmu kolovali vtipy, nijako nevyplynie, či sme si vôbec niečo vtedy za priemernú mzdu mohli kúpiť,“ povedal hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta.
Socializmus bol o nedostatku, nie o prebytku tovarov. Exotické ovocie sa dalo zohnať len na Vianoce, najlepšie, ak niekto zo známych pracoval v zelovoci. To dnes nepoznáme. „Otvorene priznať zlepšenie je veľmi ťažké v spoločenstve, ktoré je síce celkovo zdatné, ale frfľavé a dosť negatívne nastavené,“ povedal sociológ Krivý.
Prečo padol socializmus
zaostával v produktivite práce,
zaostával v technologických inováciách,
mal neefektívne riadenie,
ceny aj platy sa plánovali z jedného centra,
v podnikaní potláčal súkromné vlastníctvo, nedalo sa slobodne podnikať,
často sa vyrábalo na sklad,
ceny boli deformované, často neodrážali ani výrobné náklady,
mnohým podnikom sa nedarilo predávať, na mzdách sa to však neodrážalo,
zdravé podniky ziskami dotovali stratové a neefektívne firmy,
takmer neexistovala konkurencia, firmy nemuseli bojovať o spotrebiteľa,
panovala vynútená plná zamestnanosť,
bolo chybou byť úspešným,
platy brali aj tí, čo nič nerobili,
priemysel bol náročný na suroviny a energie,
lacné energie a suroviny viedli k plytvaniu,
predimenzovaný ťažký priemysel vrátane zbrojoviek, odčerpával zdroje pre ľahký priemysel,
väčšina podnikov málo investovala, niektoré používali desaťročia staré stroje,
pre nepružné plánovanie bol nedostatok základných tovarov, toaletného papiera, exotického ovocia, módneho oblečenia, elekroniky a pod.,
zle zásobený trh viedol k dlhým radom v obchodoch,
rozmáhala sa korupcia.
Autor: Ľuboš Jančík Marianna Onuferová
