Obaja Slováci futbalovo dorástli v Česku. S tamojším novinárom sa zhovárajú v jeho rodnom jazyku, s našincom samozrejme čistou slovenčinou. Nestratili národnú hrdosť, veci vidia a pomenúvajú reálne.
Návrat do dvoch rokov
Kisel odišiel z vojenčiny v Trenčíne v roku 1999 do Bohemiansu. Odtiaľ do Liberca, momentálne hrá za Spartu.
Ofenzívny stredopoliar sa do reprezentácie vrátil po 25 mesiacoch. „Ešte nikdy ma pozvánka tak nepotešila ako tentoraz. V duchu som sa s reprezentáciou už lúčil. Pražské stretnutie, ak nastúpim, bude pre mňa ,trojmotivačné'. Hrá sa na mojom domovskom štadióne na Letnej. Iste proti mne nastúpia niektorí spoluhráči. V šatni sme sa nejako špeciálne nedoberali. Menej ako inokedy. Zápas má predsa slávnostný rámec, hoci s každou pribúdajúcou minútou vystupuje do popredia športová rivalita oboch krajín,“ hovoril Kisel.
Susedia problémy riešia
Kisela sme požiadali, aby porovnal český a slovenský futbal v najširších súvislostiach. Hovoril veľmi otvorene: „Sú vpredu vo všetkom. O toľko, o koľko víťazia na ihrisku. To neznamená, že ideme na Letnej prehrať. Možno aj vyhráme. Bolo by to krásne, ale v žiadnom prípade by to nezmazalo veľký rozdiel v prospech susedov v celkovom fungovaní futbalového priemyslu a kultúry.“
Slovenský hráč nepopiera - aj Česi majú svoje problémy. Aj s korupciou.
„Robia však s tým niečo, hoci iste nie úplne dôsledne. Na Slovensku, ako počúvam a čítam, sa deje v nápravách veľmi málo. Náš futbal treba vyčistiť od gruntu.“
Kisel potom menoval viaceré nedostatky, ktoré tlačia slovenský futbal na okraj záujmu. „Prvou je akútny nedostatok slušných, trebárs aj malých štadiónov. Na súčasných nehostinných vládne vulgárne prostredie. V Česku v niektorých miestach tiež, ale tento jav nie je dominantný a ustupuje.“
Odišiel devätnásťročný
Futbalový život Mateja Krajčíka je český. Mal devätnásť, keď z VTJ Malacky prestúpil do Frýdku-Místku. Odtiaľ do Vítkovíc. Hral za Horní Počernice, Žižkov, České Budějovice. Päť rokov je kmeňovým futbalistom pražskej Slavie.
Obranca alebo defenzívny stredopoliar bude hrať na „nepriateľskom štadióne“ mestského rivala. „Derby so Spartou bývajú rázne, tvrdé, napäté. Sme však k sebe féroví. Aj zápas Česko - Slovensko je špecifický. Obrazne, aj keby sme ho hrali za zatvorenými dverami, bol by pre oba tímy prestížny. Nikdy to nie je bežný zápas.“
Krajčík pred zajtrajším súbojom zdôraznil: „Je absolútne jedno, kto z nás za aký klub kope. Vyhráva tím. Verím, že sa nám podarí dosiahnuť slušný výsledok. Predpokladám korektné stretnutie na ihrisku, v hľadisku. Uvedomujem si, že sobota je sviatok pre obe krajiny. Dôvod hrať dobre a naplno.“
V kabíne pokoj
Česi už postúpili na ME. Slováci sú bez šance. „Ak by išlo o priamy súboj o postup, malo by to väčšie grády. Pred zápasom. Po prvom kopnutí do lopty na faktor postup–nepostup na oboch stranách zabudneme.“ Krajčík hovoril – v kabíne Slavie nepočul žiadne podpichovanie. Pripravený však je. Ak by Slováci opäť prehrali. Najmä opäť vysoko. „Som vytrénovaný. Po tej bratislavskej prehre 0:3 som si svoje zlizol.“
Náš obranca tvrdil, že stratu postupu si uvedomil, keď nejestvovala ani teoretická nádej. Kisel ho šípil už po dvoch domácich prehrách s Českom a Nemeckom. „Zatiaľ sú to tímy nad naše sily, hoci zápas v Nemecku naznačil, že môžeme proti nim uspieť. Neviem, či by dobrý výsledok v Prahe ihneď oživil atmosféru slabého záujmu o futbal na Slovensku. Skôr nie. Chce to tri – štyri lepšie výsledky po sebe. Dosť z nás pôsobí v zahraničí, každým ťažkým zápasom sme skúsenejší. Chce to trpezlivosť. Pravdaže, nie prispatosť,“ povedal Krajčík.
 |
