Keď si v roku 1995 vtedajší premiér Alain Juppé začal s odbormi, škaredo na to doplatil. Po masových demonštráciách sa lúčil s kreslom predsedu vlády. Dvanásť rokov si nikto nedovolil siahnuť na penzijný systém. Až prišiel Nicolas Sarkozy.
Tentoraz však železničiari a vodiči mestskej dopravy vyrazili do boja proti oveľa tvrdohlavejším súperom. „Dotiahnem tieto reformy do konca. Nič ma nezastaví,“ povedal francúzsky prezident v Európskom parlamente.
Na rozdiel od svojho predchodcu Jacqua Chiraca má podľa prieskumu denníka Libération za sebou podporu až 59 percent Francúzov.
Štrajk ochromil dopravu
Sarkozy siahol železničiarom na privilégium, ktoré dostali v časoch, keď ešte prácu v tomto sektore neuľahčovali supermoderné vlaky a počítače. Aj preto mohli zamestnanci železníc odísť na zaslúžený odpočinok už po 37 a pol odpracovaných rokoch, namiesto štyridsiatich ako všetci ostatní.
Odpoveď prišla ihneď. Včera vypravili železničiari len 90 zo 700 rýchlovlakov TGV a v parížskom metre premávalo necelých 20 percent zo všetkých vlakových súprav. Dopraváci hlásili na príjazdových cestách do Paríža až 300kilometrové zápchy. Minister práce Xavier Bertrand varoval pred „pekelným dňom pre cestujúcich“.
Slabšie odbory
Mnohí Francúzi sa však na štrajk pripravili. Do práce vyrazili ráno na bicykloch či kolieskových korčuliach. Tí, čo majú byty v centre mesta, ponúkali nocľah svojim kolegom z periférií. Aj keď odborári sľubujú vysokú účasť na protestoch, analytici milión ľudí spred dvanástich rokov neočakávajú.
Aj preto, že Sarkozy podľa mnohých Francúzov robí len nevyhnutné zmeny. „Ľuďom už lezú štrajky na nervy a nemyslia si, že práve železničiari sú tí, ktorí by sa mali sťažovať v situácii, keď sa zvyšuje rozpočtový deficit a klesá kúpyschopnosť Francúzov,“ vysvetľuje Roselyne Febvreová, politická analytička spravodajskej televízie France 24.
Sarkozy má šancu
Nový súboj medzi Elyzejským palácom a odbormi sa však môže premeniť na dlhodobú zákopovú vojnu, ktorú môžu rozhodnúť len silné nervy.
Do štrajku sa postupne chystajú zapojiť aj štátni úradníci a učitelia, ktorým hrozí masové prepúšťanie a mobilizujú sa aj študenti v Paríži, Rennes, Tours a Toulouse, ktorým sa nepáči, že univerzity prišli v lete o viaceré svoje právomoci.
„Francúzi odobrili tieto reformy. Povedal som im o nich všetko pred voľbami, aby som mohol urobiť potrebné kroky po nich,“ uviedol Sarkozy pre agentúru AFP. Výsledok tejto konfrontácie je rozhodujúci pre celý balík Sarkozyho reforiem.
Hlavne mladí Francúzi organizovali včera aj antištrajkové protesty a mnohí vyrazili do centra Paríža na bicykloch s nálepkami „Zastavte štrajk!“ Aj tieto signály dávajú Sarkozymu šancu, že tentoraz by s dlhým nosom prvýkrát mohli zo vzájomnej konfrontácie odísť odborári.
Špeciálne penzie
Nárokuje si ich až 1,6 milióna zamestnancov vrátane 1,1 milióna dôchodcov.
Až 360-tisíc z nich sú železničiari alebo zamestnanci verejnej správy .
Pohlcujú 6 percent z celkového objemu vyplatených dôchodkov.
Štát stojí vyplácanie predčasných dôchodcov ročne až 5 miliárd eur.
Niektorí zamestnanci môžu odísť do dôchodku už ako 50-roční.
Tieto výhody daroval v roku 1698 kráľ Ľudovít XIV. aj zamestnancom Parížskej opery.