BRATISLAVA. Každý zamestnávateľ musí zo zákona vykonávať takzvané preventívne a ochranné služby na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Platí to aj pre živnostníka, u ktorého to nemôže robiť jeho špeciálne zaškolený zamestnanec, preto si na tieto služby musí niekoho najať. A to aj vtedy, keď napríklad pracuje v pohodlí domova. Firiem s licenciou, ktoré túto službu smú poskytovať, je sedemdesiatsedem.
Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, z ktorého táto povinnosť vyplýva, sa totiž vzťahuje aj na samozamestnávateľov. Teda ľudí, ktorí dávajú prácu len sami sebe.
„Aj živnostníčka, ktorá doma robí ekonomiku pre firmy, si to musí zabezpečiť,“ hovorí predseda krajskej zložky Slovenskej živnostenskej komory Ervín Boháčik.
Nerozumie, prečo živnostníka štát núti podpísať zmluvu s lekárom, keď už jedného má ako občan. Preto už dal podnet na Generálnu prokuratúru, aby preskúmala, či nejde o kolíziu so zákonom o zdravotnej starostlivosti.
Poskytovatelia zarobia
Na Slovensku pôsobí približne 400-tisíc živnostníkov. Koľkí si ešte pracovnú zdravotnú službu nezabezpečili, nie je známe.
Boháčik odhaduje, že jedného živnostníka preventívna a ochranná služba vyjde „asi na 1500, 2000 korún ročne“. Aj keby každý z nich zaplatil len 500 korún, tak „to sú milióny korún ročne pre 77 vyvolených“.
Náklady na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby sa líšia z profesie na profesiu. „Tie rizikovejšie si vyžadujú podrobnejšie a technicky náročnejšie merania a špecializované lekárske prehliadky s vyššou frekvenciou než tie menej rizikové,“ hovorí manažérka Veronika Deckerová zo spoločnosti ProCare, ktorá takúto službu poskytuje.
Jedinou útechou pre živnostníka môže byť, že peniaze si môže dať do nákladov. „Najprv si však na ne musí zarobiť,“ povedal Boháčik.
Cieľom pracovnej zdravotnej služby, ktorá posudzuje pracovné prostredie a robí lekárske prehliadky pracujúcich, je eliminovať poškodenie zdravia prácou alebo pracovným prostredím, povedala Deckerová.
Živnostníci podľa nej vzhľadom na to, čo robia, patria k skupinám s najväčším rizikom poškodenia zdravia: „Určite inému typu rizika poškodenia zdravia čelí živnostník pracujúci v oblasti ťažkého priemyslu a inému typu ten, ktorý pracuje doma za počítačom.“
Výnosný biznis
Zoznam subjektov, ktoré vykonávajú preventívne a ochranné služby, vedie ústredný Úrad verejného zdravotníctva. Ten nám včera neodpovedal ani na to, či je pravda, že aj živnostníci, ktorí nikoho nezamestnávajú, musia mať zmluvu s pracovnou zdravotnou službou, keď už jedného lekára majú, a ak áno, prečo. Vraj to urobí dnes.
Z minulých vyjadrení hovorkyne úradu Veroniky Wiedermannovej vyplýva, že plnenie tejto povinnosti kontrolujú a že pokuty za jej zanedbanie sa pohybujú od 50-tisíc do milióna korún.
Boháčik tvrdí, že pracovnú zdravotnú službu poskytujú aj také firmy, ktoré sa zaoberajú opravou a predajom hasiacich prístrojov. Alebo ide len o jedného človeka a ten môže obsluhovať aj celý okres, ako to je napríklad v Spišskej Novej Vsi. „Porobí si zmluvy s lekármi alebo nemocnicami, kam bude ľudí posielať, ale peniaze vyberá on.“
