BRATISLAVA. Prešovský krajský súd včera zrušil rozhodnutie okresnej sudkyne a troch zo štvorice mladíkov, ktorí nedávno znásilnili v Rožkovanoch v Sabinovskom okrese 55ročnú ženu, poslal do väzby.
Obával sa, že 14, 16 a 19roční páchatelia by mohli na slobode pokračovať v trestnej činnosti. Najstaršiemu hrozí 10 rokov za mrežami, dvom mladším polovica.
VIDEO: Hovorca Krajského súdu v Prešove k vzatiu obvinených chlapcov do väzby
Ich 13ročný kamarát sa súdu vyhne. Hrozí mu len polepšovňa. Trestná zodpovednosť u nás je totiž od 14 rokov.
VIDEO: Jozef Ondák, obhajca jedného z obvinených chlapcov
Väčšina políciu nevyhľadá
Tento prípad je len jedným z mála, ktoré sa vôbec dostali na políciu. Pravdepodobne preto, že ženu našiel jej syn. Väčšina obetí znásilnenie zatají, podľa prieskumu ho oznámi polícii len 5,1 percenta žien.
Polícia vie, že sa o mnohých prípadoch nedozvie. „Na políciu sa obracajú ženy, ktoré sa stali obeťami sexuálne úchylného páchateľa alebo tie, ktoré utrpeli pri znásilnení ťažkú ujmu na zdraví,“ hovorí Marta Bujňáková z policajného prezídia.
Mnohé ženy, ktoré volajú na nonstoplinku Aliancie žien Slovenska, tiež priznávajú, že znásilnenie nenahlásili. Hanbia sa, majú pocit zlyhania a obavy, čo by nasledovalo, ale aj posttraumatickú stresovú poruchu. „Len u máloktorej nenastúpi táto porucha ihneď a dokážu konať racionálne, uvedomiť si, že musia ísť k lekárovi. Väčšina sa utiahne do seba, prežíva zážitok sama, dookola sa stokrát umýva,“ hovorí Katarína Farkašová z aliancie.
Trauma sa nedá potlačiť
Psychológovia na ženy apelujú, aby aspoň vyhľadali pomoc. „Ide o príliš osobnú vec, s ktorou sa snažia vyrovnať samy, to je najhoršie, čo môžu urobiť. Je to trauma, ktorú musia zo seba dostať, nie ju potlačiť,“ hovorí psychológ Juraj Furda. Radí, aby sa vyrozprávali tomu, komu dôverujú, najlepšie psychológovi.
Furda mal niekoľko klientok, ktoré zažili znásilnenie. Jedna ho vyhľadala až po piatich rokoch, dovtedy o tom nikomu nepovedala. Stalo sa to, keď sa v noci vracala z diskotéky. Skôr, ako to stihla povedať rodičom, privítali ju s výčitkami, že mešká a určite kvôli chlapcovi. „Prišla, pretože sa jej nedarilo nadviazať partnerský vzťah,“ hovorí Furda. Na terapiu neskôr prestala chodiť.
Ženám sa pomôcť dá
Podľa Furdu je pomoc možná. Ďalšia klientka ho vyhľadala deň po znásilnení. „Iba plakala. Až po týždni mi povedala, čo sa stalo.“ Furda jej ponúkol dve riešenia – obrátiť sa na políciu alebo vytesnenie zážitku. „Vybrala si druhú možnosť aj s ohľadom na manžela.“ Traumu sa podarilo znížiť na úroveň, s ktorou môže žiť. Stále hrozí, že spomienku oživí zvuk či predmet, ktorý videla pri znásilnení. Zážitok sa obnoví a terapiu treba opakovať.
Problém sú dôkazy
Aj ženy, ktoré prípad nahlásia na polícii, sa málokedy dočkajú spravodlivosti. Od roku 2000 do polroka 2007 bolo na Slovensku znásilnených 1394 žien, za toto obdobie však súdy odsúdili len 481 páchateľov.
Problém s nedostatkom dôkazov potvrdzuje aj Jana Oleárniková zo združenia Fenestra, ktoré sa venuje najmä obetiam domáceho násilia, no pomáhalo už aj obetiam znásilnenia. Ani jeden prípad sa neskončil úspešne. „Buď boli zastavené už počas vyšetrovania pre nedostatok dôkazov alebo na súde,“ hovorí.
Zásilnenie málokedy priznajú aj obete domáceho násilia, Fenestra od roku 2000 pomohla 800 klientkam, až 25 percent z nich sa zmieňuje aj o sexuálnom násilí, ale len 10 percent preň podalo trestné oznámenie.
;)
Obeť znásilnenia môže vypočúvať žena
Oznámiť znásilnenie polícii si vyžaduje veľa odvahy. Obeť čaká vyšetrovanie a stretnutie s páchateľom. Zvládnu to ženy, ktoré chcú pomôcť iným a pre páchateľa chcú zaslúžený trest.
Súdny znalec Robert Máthé hovorí, že obeť znásilnenia čaká naozaj nepríjemný postup. Nielen lekárske vyšetrenie, ale i detailné vypočúvanie spôsobuje, že žena prežíva udalosť akoby znova.
Ak polícia páchateľa chytí, musí s ním tvárou v tvár konfrontovať výpoveď, ďalšie nepríjemné otázky ju čakajú na súde od jeho advokáta.
Psychologička občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia, ktorá nechce byť menovaná, hovorí, že nie je doriešené, ako by sa mali vyšetrovatelia správať k obetiam. „Je otázne, nakoľko sú pripravení vnímať osobitosti týchto prípadov.“
Špecifickú situáciu obetí znásilnenia by podľa nej mali zohľadňovať predpisy, ktoré by spresnili postup polície, súdov, ale aj znalcov.
Vyšetrovatelia by mali absolvovať aj kurzy, aby dokázali byť v komunikácii s obeťami empatickejší.
Policajtom chýba vzdelanie
Aj policajná psychologička Zuzana Porubčanová, ktorá učí na Policajnej akadémii, hovorí, že policajtom by pomohlo lepšie psychologické vzdelanie ako dnešný jeden semester policajnej psychológie.
Týka sa to aj sudcov a prokurátorov, ktorí tiež niekedy nie sú dostatočne zorientovaní v problematike.
Jana Oleárniková zo združenia Fenestra hovorí, že situácia sa zlepšuje. Pred tromi-štyrmi rokmi si na školení vypočuli názor policajta, že cez neho by znásilnenie neprešlo. „Prostredie sa pomaly mení, policajti začínajú vnímať tému inak.“
Psychologička z Pomoci obetiam násilia tiež oceňuje, že obeť si už môže vybrať, aby ju vypočúvala žena.
Stretnú sa s páchateľom
Slabým miestom zostáva aj konanie pred súdom, psychologička združenia Pomoc obetiam násilia hovorí, že nebýva výnimkou, že sa obeť stretne s páchateľom na chodbe ešte pred začiatkom pojednávania.
Aj to sú dôvody, prečo je žien, ktoré sa rozhodnú o svojom prípade informovať políciu, málo.
Či obeť pôjde na políciu podľa Mathého závisí aj od jej potreby pocitu zadosťučinenia z potrestania páchateľa, ale aj altruizmu, teda snahy ochrániť iné ženy pred takýmto zážitkom. Niekedy k tomu obete dotlačia kamarátky alebo rodičia.
(haj, vev)
Mlčanie páchateľa povzbudí
V praxi sa stretáva so znásilnenými aj s tými, ktorí znásilňujú. Sexuologička a súdna znalkyňa DANICA CAISOVÁ.
Ako môže ženu ovplyvniť, ak prežije znásilnenie?
„Sú ženy, ktoré sa so znásilnením nevyrovnajú nikdy. Je to pre ne natoľko traumatická skúsenosť, že už nikdy nebudú schopné mať sex s mužom. To je krajná situácia. Sú však aj ženy, najmä z nízkej sociálnej úrovne, alebo také, ktoré roky žijú s agresormi a tí ich pravidelne znásilňujú, že sa dokážu ventilovať. Nedá sa však povedať, ako ktorá žena bude reagovať. Nikdy to nie je príjemné.“
Kedy najčastejšie ženy taja, že boli znásilnené?
„Najmä ak ide o ich partnera alebo manžela. Prípadne, ak je páchateľom sused či blízky známy. Nenahlásia to ani vtedy, ak pred skutkom k nejakému kontaktu s páchateľom došlo. Napríklad sedeli spolu na káve a ona potom súhlasila, že pôjde s ním do súkromia. Tieto znásilnenia sa neoznamujú takmer vôbec.“
Môže to páchateľa povzbudiť?
„Iste. Beztrestnosť mu dáva odvahu, aby to robil ďalej.“
Dá sa povedať, kto je typickým páchateľom?
„Nedá. Je to deviant. V normálnej sexualite je zakomponovaná neha. Ak muž nezbadá, že sa žena bráni, naopak, to ho vzrušuje, mal by aspoň o svojej sexualite uvažovať.“
Uplatňujete v praxi povinnosť nahlásiť znásilnenie, o ktorom sa dozviete?
„Narážajú tu na seba dve zákonné ustanovenia. Oznamovacia povinnosť a lekárske tajomstvo. Ak si pacientka neželá, aby som to oznámila, som viazaná lekárskym tajomstvom. Nabádam ich, aby to urobili aspoň anonymne. Najmä keď ide o neznámeho muža. Napríklad klientku pri behaní v lese znásilnil muž. Odmietla, bála sa, že ju vypátrajú.“
Dokážete znásilnené ženy presvedčiť, aby to oznámili?
„Málokedy. Pacientka vie, že som viazaná lekárskym tajomstvom, ale ani mne celkom neverí.“
(vev)
Autor: Andrea Hajdúchová; VIDEO: Julián Bosák
