Suma, ktorou musí zamestnávateľ prispievať svojim ľuďom na stravovanie, už nemôž ebyť predmetom dohadov.
BRATISLAVA. Od 1. septembra stravný lístok, ktorým zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie, nesmie mať hodnotu nižšiu ako 67 korún. Zmenu priniesla veľká vládna novela Zákonníka práce.
„Novela Zákonníka práce po prvý raz stanovila minimálnu hodnotu stravovacej poukážky,“ hovorí Zdena Dvoranová, právnička Odborového zväzu Chémia.
Sociálnejší môžu dať aj viac
Platí, že gastrolístok musí mať hodnotu „najmenej“ 75 percent zo stravného pri pracovnej ceste dlhej 5 až 12 hodín. Stravné je vtedy 89 korún, tri štvrtiny z tejto sumy sú 67 korún.
Zamestnávateľ musí „zamestnancom zabezpečiť gastrolístky najmenej v ustanovenej hodnote a tým aj minimálnu výšku príspevku na stravovanie“, píše ministerstvo.
Či to bude 67 alebo 70, 80 či 95 korún, závisí len od zamestnávateľa.
Praktickým problémom môže byť, koľkými gastrolístkami si zamestnávateľ má splniť povinnosť, pretože obchodníci z nich spravidla nevydávajú. Niekomu môže vyhovovať mať napríklad na jeden deň jeden 50- a jeden 40-korunový gastrolístok, obzvlášť ak nimi platí v potravinách.
Jeden deň, jeden lístok
Riaditeľka odboru pracovných vzťahov ministerstva Mária Buchtová tvrdí, že „na nákup každého hlavného jedla môže zamestnanec použiť len jednu stravovaciu poukážku“. Nepriamo to podľa nej vyplýva z nového zákonníka, ktorý hovorí, že cenou jedla, na ktorú zamestnávateľ musí prispieť, „sa rozumie hodnota stravovacej poukážky“, čiže jednej, nie dvoch.
„Jedno jedlo – jedna poukážka je korektné riešenie,“ hovorí generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu Jozef Orgonáš.
Že sa z gastrolístkov nevydáva, podľa neho nemôže byť dôvod, aby systém zamestnávateľom umožnil dávať dva kusy gastrolístkov.
Druhý lístok by zdanili
Orgonáš si myslí, že „žiadny zákon nemôže zakázať zamestnávateľovi, aby poskytol dve stravné poukážky“. Nevie však, kto by to robil, „keďže náklad na druhý lístok by bol výdaj nad rámec zákona a stal by sa pripočítateľnou položkou k daňovému základu a navyše by zaň zaplatil aj 19-percentnú daň zo zisku“.
Nárok na stravu má každý zamestnanec, ktorý za jednu zmenu odpracuje viac ako štyri hodiny.
Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ mu môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo.
