Divadlo Na zábradlí Praha * István Örkény: Kočičí hra * Preklad František Stier a Ida de Vries * Réžia: Petr Lébl * Dramaturgia Ivana Slámová * Hrajú Iva Janžurová, Eva Holubová, Jorga Kotrbová, Zuzana Bydžovská, Leoš Suchařípa, Theodora Remundová * Hosťovanie v Divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave 9. 4. 2001
Inscenácie špičkového českého režiséra Petra Lébla (1965-1999) sa v Bratislave nikdy nehrali a nikdy na Slovensku ani nerežíroval. Nie je ale celkom neznámy – jeho domovské pražské Divadlo Na zábradlí, jedna z kultových českých scén, v ktorej sa od roku 1958 zabývali mnohé významné osobnosti, napríklad Václav Havel ako dramatik – pravidelne prichádzalo na festival Divadelná Nitra a vždy patrilo k najúspešnejším.
Ak ste nikdy nevideli nič od Petra Lébla, možno ste o ňom niečo počuli. Napríklad to, že bol dekadentným estétom so záľubou v efektných scénických riešeniach, že niekedy sám navrhoval aj scénu a kostýmy, že verejne polemizoval s niektorými kritikmi, že bol náladový, egoistický, zúrivý, ale aj to, že bol jemný, priateľský a vtipný a že pred koncom minulého storočia v Divadle Na zábradlí zinscenoval svoju smrť.
Na ceste do Maďarska sa v Bratislave objavila krátko pred svojou derniérou Mačacia hra Istvána Örkénya, jedna z inscenácií, v ktorých ešte Lébla cítiť.
Mačacia hra sa zvyčajne nasadzuje ako príležitosť pre veľkú zrelú herečku. Ide, zjedodnodušene povedané, o príbeh nekonvenčnej starnúcej Erži, ktorej zbožňovaná priateľka preberie dlhoročného ctiteľa. U nás ju v nitrianskom Divadle Andreje Bagara pred časom hrala Adela Gáborová. Najslávnejšou Erži v Čechách bola Dana Medřická v Národnom. Nebála sa pôsobiť ako komická bláznivá stará ženská. Bola prirodzeným a kompaktným centrom diania na javisku.
Petr Lébl inscenáciu vystaval inak. Aj Iva Janžurová v sebe má potenciál komičky, no zdôrazňuje jednoduchosť, detskú naivitu a krehkosť hrdinky. A nielen to. Je v tesnom napojení ani nie tak na výkony ako skôr na city partnerov. Znie to čudne? Veď to aj je čudné. V bežnom repertoárovom divadle zriedkakedy zažijete také veci. Od začiatku sa hralo v zvláštnom spoločnom opare citu: zákerná priateľka Jorgy Kotrbovej i Leoš Suchařípa ako neverný milenec boli zrazu akosi pochopiteľnejší, hrdinkina sestra na vozíčku, ktorú hrala Eva Holubová, v sebe mala hlboký smútok, aký prináša vedomie nevyhnutnosti lásky. Beznádejnú, pokornú túžbu po láske stelesnila Zuzana Bydžovská ako susedka Myška. A tak sa Iva Janžurová mohla stať akýmsi médiom Petra Lébla: tak, ako on svoju koncepciu cez jej Eržiku s láskou rozpustil do celej hry, pokračovala ona v tom istom cez ďalšie postavy a všetci spolu zasiahli aj divákov. Keď sa predstavenie skončilo, ľudia sa chvíľu spamätávali, až potom sa roztlieskali a nakoniec aj postavili.
A tak sa Petr Lébl po smrti predstavil v Bratislave. Nie ako rafinovaný excentrik, ale ako pokorný služobník hercov a vzťahov.
ANNA GRUSKOVÁ
(Autorka je teatrologička)
