Futbalisti Zenitu Petrohrad si po výhre v Moskve nad Saturnom pripili skromne z dvoch fliaš šampanského, akoby tušili, čo ich doma čaká.
Od rána bolo asi 40–tisíc ľudí okolo veľkoplošných obrazoviek. Sledovali zápas o titul. Plný bol aj štadión Petrovskij. „Mala tam byť rozlúčka so sezónou, bez ohľadu na výsledok,“ vraví Martin Škrtel, jeden zo strojcov úspechu „vidieckeho“ tímu. „Bez titulu by to asi ale nebolo ono.“
Rusko je krajina futbalu zasľúbená. Oslavy prekonali očakávania brankára Čontofalského. „O našich fanúšikoch sa vraví, že sú najfantastickejší v Rusku. Sú ešte lepší. Po titule to zdupľovali. To sa nedá vidieť, iba zažiť,“ povedal náš brankár.
Nevský prospekt bol nepriechodný. Prípitky, spevy, autogramiáda, objatia. A dokola hymna boleščikov „Vperjod za Peter!“ Až do rána bieleho.
Po rozdelení Sovietskeho zväzu získal tím mimo Moskvy titul iba v roku 1995 – Vladikavkaz. A teraz „Piter“. Detronizovanie hlavného mesta je asi v každej krajine dôvod na oslavu.
Od roku 2005 má klub spoločnosť Gazprom. Dala jediný cieľ: titul. Zverenci mága Dicka Advocaata z Holandska to splnili v druhej sezóne. Dočkali sa slávy, odmeny, ktorú taja. Rusko je už raj legionárov, nebudú to teda drobáky.
Naši majstri
Najvýznamnejšie tituly našich v cudzine.
M. Škrtel, K. Čontofalský (Zenit)
Ľ. Moravčík (Celtic Glasgow)
P. Dubovský (Real Madrid)
M. Čech (FC Porto)
M. Sapara (Rosenborg Trondheim)
V. Janočko (Austria Viedeň a Salzburg)
R. Zabavník (CSKA Sofia)
K. Kisel (Sparta Praha)
P. Šinglár, F. Hološko (Liberec)
Držitelia národných pohárov.
M. Mintál, R. Vittek, V. Greško (Norimberg)
