Šebana, Oskara Rózsu a Marcela Buntaja, pre ktorých by bola vernosť jedinému projektu klietkou, a schádza sa v tom istom bode, ktorým je obrovská chuť hrať.

Svetom speváka a textára Maroša Hečka, ktorý si na rozprávanie o Free Faces našiel čas, je Bizarná republika. Zoskupenie ľudí, ktorí sem-tam vydajú cédečko, ak sú peniaze aj knihu, robia tričká a fušujú do internetu. „Hľadáme spojenia, ktoré by otvorili pohľad na bežný život z iného uhla a nevyhýbame sa ani háklivým témam,“ hovorí Hečko. „Môj koncept je hľadať krásu všade, kde sa len dá. S čím nesúhlasím, to nepodporujem – neurobím pre to revolúciu, ale nezasviním si ani vlastný svet. Všetci nám núkajú svoje vymyslené, čudesné svety, ale tomu neverím. Nedelím svet na realitu a vymyslené svety, všetky musel niekto vymyslieť.“

Háklivosť a obrázky

„Všetko, teda aj hudbu robíme tak, že máme priestor, kam každý niečo prinesie. Cédečko je potom materiálnou podobou predstavy o hudbe, priestore a obrázkoch.“

Hudba Free Faces je háklivá záležitosť – nie je na prvé počutie. Treba k nej kľúče: „Keď preniknete do hudby, začnete v nej objavovať súvislosti so sebou, so svetom. Pri našej platni tiež treba byť veľkým hľadačom, je silne vizuálna a vôbec nie striktne jednoznačná.“ Na albume sa striedajú rýchle a pomalé piesne, meditatívne a pesničkové plochy, atmosféry. „Myslím, že sa nám to podarilo aj na obale platne,“ hovorí Hečko o obrázku ženy, ktorá si rukou cloní výhľad na slnečné more.

Pekný obrázok, pekná hudba, v ktorej sú použité sample z Godardových filmov – je to zámer? „To je spontánnosť, z ktorej sa tešíme ako malé deti. Keby nás ľudia videli, ako skáčeme v štúdiu, keď niečo objavíme! V pesničke Tripple T je dialóg Michela Piccoliho a Brigitte Bardotovej, kde jej hovorí: Milujem ťa totálne, nežne a tragicky. Tak nejako máme radi našu hudbu.“

Celému projektu sa dá vyčítať jedna vec: nedá sa mu nič vyčítať. „Nemyslím si, že dokonalosti vždy chýba obsah. Forma našej platne nezabíja jej obsah, skôr sa dopĺňajú.“ Pohrávanie sa s estétstvom? Hečko: „Za to, že mám rád Godarda, sa nemusím hanbiť. To, že do piesní samplujem pasáže z jeho alebo Tarkovského filmov, je len pocta ľuďom, ktorí obohatili môj život. Chytil som jednu nahranú pasáž z filmu a s Oskarom sme ju myšou v počítači náhodne umiestnili do piesne. Sedela tam rytmicky aj harmonicky.“

Liečenie detských chorôb

Kto si dnes nájde toľko času, aby mohol počúvať Free Faces? „Prvá platňa Almost True Story nám dala za pravdu, že je dosť ľudí, ktorí nechcú žiť hekticky. Oveľa viac je tých, čo chcú žiť štvorsekundovo, ale ja to za nich riešiť nebudem.“

Dvojalbum La Belle Epoque vznikol už pred rokom, avšak nahrané pásy ostali nevydané – kapela sa rozpadla. Dnes vychádza v Sony Music a Maroš Hečko nepripúšťa, že by mali v úmysle vydať ho nasilu, s pocitom „škoda zbytočnej práce“. „Nikdy sme nepochybovali, že tie veci sú dobré. Spoluhráči sa ale rozhodli, že prerobia všetky skladby do slovenčiny. Každý išiel svojou cestou a projekt sme nedokázali udržať. Ľuďom sa svety rozpadajú vtedy, ak prestanú vedieť komunikovať. Na tlaky – úspech platne, ceny Grammy – sme neboli pripravení. Požiadavky boli neúnosné, mal som zrazu spievať po slovensky ako niekto iný.“ Oskar Rózsa odišiel študovať hudbu do Ameriky, Maroš Hečko nahrával s Bezmocnou hŕstkou, Andrej Šeban vydal sólový album, Marcel Buntaj bubnuje v iných formáciách.

„Všetci štyria sme po čase zistili, že máme hudbu radi a tá energia nás pritiahla naspäť. Uvedomili sme si, kde je miera a kedy stačí – viac peňazí nepotrebujem, tak ďalšiu reklamu už nebudem robiť, nemusím nahrávať už ani s ďalším interpretom. Mali sme možnosť pričuchnúť aj k predstavám, že budeme hrávať po svete – a teraz už máme čas venovať sa iba muzike.“

Obnovenými Free Faces sa to nekončí – Hečko má nový hudobný projekt SNP, zvyšní traja akurát dokončili prácu na albume s textami Michala Horáčka.

„Nedá sa povedať, že FF teraz bude našou prioritou. Tou je hudba.“

DENISA VOLOŠČUKOVÁ