Úplne identické bolo zloženie jej odporcov.
V Rumunsku to rovnako ako u nás boli medzinárodné finančné inštitúcie, najmä Medzinárodný menový fond (MMF), ďalej predstavitelia EÚ a politici jej členských krajín, no a napokon domáci ľavičiari všetkého druhu.
Tí istí neboli len odporcovia rovnej dane. Tie isté boli aj ich argumenty. MMF sa obával, že rovná daň rozvráti verejné financie. Rumunskí ministri boli predvolávaní do Bruselu a mnohí politici členských krajín EÚ strašili Rumunov, lebo sa v skutočnosti obávali straty vlastnej konkurencieschopnosti. No a ľavičiari si len robili svoju prácu: obhajovali progresívne zdaňovanie bohatších, ku ktorému vyzýval už v roku 1848 Karol Marx v Komunistickom manifeste.
A napokon, aby podobnosť bola dokonalá, tí istí neboli len odporcovia, ich argumenty, ale aj ich ďalší osud: vývoj v Rumunsku potvrdil rovnako ako na Slovensku, že argumenty odporcov rovnej dane sa ukázali ako absolútne neopodstatnené. Všetci odporcovia rovnej dane v Rumunsku sú dnes ticho, ľavičiari pre odpor proti nej doplatili dokonca zlým volebným výsledkom.
V súčasnosti o zavedení rovnej dane diskutujú dvaja naši susedia – Česko a Poľsko. Ak hľadajú inšpiráciu, nemali by sa pozerať len na samotné parametre rovnej dane, ale aj na skúsenosti krajín s prekonaním domáceho a zahraničného odporu k nej.
A ak to úspešne zvládnu aj Česko a Poľsko, potom vznikne taký tlak na takzvané staré členské krajiny Európskej únie, že bude len otázkou času, kedy sa zoznam krajín s rovnou daňou rozšíri aj o niektorú z nich.
Autor: Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska
