PREŠOV. Nápad nosil v hlave päť rokov. Ďalšie dva ho vyrábal a skúšal doma v garáži. Po medzinárodných registráciách, ktoré zabezpečili svetovú ochranu patentu, začali ho sériovo vyrábať. Reduktory TwinSpin z Prešova odoberajú lídri vo výrobe robotov, v leteckom priemysle, zbrojárstve, producenti medicínskych prístrojov, obrábacích, tlačiarenských, textilných strojov. Všade, kde sa vyžaduje presnosť na tisíciny milimetra.
Vynálezca a technický riaditeľ prešovskej firmy Spinea, ktorá patrí medzi absolútnu svetovú špičku producentov ložiskových prevodoviek na svete, Bartolomej Janek.
Robot epileptik
Pred tridsiatimi rokmi, po absolvovaní štúdia obrábacích strojov so zameraním na robotiku na Vysokej škole technickej v Košiciach nastúpil do prešovského VUKOV-u ako konštruktér. Výskumný ústav bol garantom robotizácie v bývalom Československu.
Dušou matematik a fyzik, ktorý sa v dizertačnej práci zameral na dynamiku zložitých mechanických systémov, rozmýšľal, ako odstrániť základný nedostatok vyvinutých robotov.
„Predovšetkým mali zlé dynamické vlastnosti, boli nepresné, boli problémy s polohovaním. Aj keď sme používali japonské prevodovky, robot sa pri práci triasol ako epileptik. S takým veľa nenarobíte,“ spomína na „pravek“ nápadu jeho autor.
Zariadenie plní zároveň dve funkcie – ložiska a otáčkového reduktora, teda prevodovky. Princíp fungovania vysvetľuje na modeli robota svetové lídra, spoločnosti KUKA, ktorý patrí medzi najprestížnejších odberateľov prešovskej firmy.
„Tento robot používajú v montážnych linkách automobiliek. Manipuluje s ťažkými bremenami ako napríklad blok motora. A musí s ním pracovať veľmi presne. Pri montáži okien na osobné autá musí uložiť sklo s presnosťou desatín či stotín milimetra. Ďalší robot tlakovou pištoľou nanesie okolo tmel, tretí založí tesniacu gumu. Keby pracovali nepresne, voda by zatekala do interiéru. To si žiaden výrobca nemôže dovoliť.“
Robot v montážnej linke zaťažený bremenom vykonáva súčasne viac pohybov v rôznych polohách. „Tieto sily zachytáva ložisko. Konštrukčne je vyriešené tak, aby sa nedeformovalo. Prevodovka zasa musí byť podľa možnosti čo najmenšia, má však mať vysoký výkon. Volá sa to výkonová hustota. Ani jedna z prevodoviek, ktoré sme v tom čase použili, nespĺňala tieto kritériá.“
V garáži
Mladému inžinierovi, výskumnému pracovníkovi v odbore vývoja pohonov pre roboty, problém nedal spávať. Výzva bola preňho dvojnásobná. V Európe sa v tom čase nikto nevenoval vývoju a výrobe ložiskových reduktorov. Robila to len filiálka japonskej firmy, no ani jej prevodovky neboli podľa jeho predstáv.
Niekedy v roku 1985 už mal akú-takú víziu. „Nápad som nosil v hlave päť rokov, kým úplne nedozrel. Potom to náhle prišlo.“ Dva roky potom vyrábal funkčný model. Prípravu financoval z vlastného vrecka. Model skúšal doma v garáži na drevenom ponku. „Musel som odcestovať do Talianska. S otcom som každý deň telefonoval, hlásil mi namerané charakteristiky. Reduktor nabehal niekoľko tisíc hodín. Moja predstava sa potvrdila.“ Z modelu sa zachovali len fotografie. „Boli to hektické časy, viackrát sme sa sťahovali, kdesi sa stratil. Škoda. Pre mňa má nevyčísliteľnú hodnotu.“
Revolúcia
Skôr, ako sa začala sériová výroba, reduktor patentovali na Slovensku. Potom ho v roku 1994 zaregistrovali v Nemecku, neskôr vo Švajčiarsku, Švédsku i v Japonsku. Vybral si najuznávanejšie patentové úrady, ktoré nový produkt dokonale prelustrovali a porovnali s inými patentovanými výrobkami tohto druhu. Certifikáty sú zárukou, že ide o technické riešenie, ktoré nebolo použité nikde na svete. „Nemôže sa teda stať, že o pár rokov nám niekto zamáva akýmsi papierom pred nosom, že také čosi tu už bolo a my sme len prevzali o zdokonalili nápad niekoho iného,“ hovorí Janek.
„Garážový projekt“ predstavili v roku 1997 na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v nemeckom Hannoveri. Záujem bol obrovský.
„Zrazu sa objavil pred naším stánkom nejaký Japonec. Stál tam hodinu, dve, prezeral si reduktor z každej strany, listoval v technických údajoch. Pozvali sme ho a ponúkli slovenským pivom. Predstavil som sa mu ako autor technického riešenia reduktora. On na to: Volám sa Yamada, som autorom reduktora našej firmy. Aj keď sme dodnes konkurentmi so všetkým, čo k tomu patrí, navzájom sa vážime a rešpektujeme.“
O revolučné reduktory z Prešova je vo svete záujem. Vlani ich vyrobili 20-tisíc, medziročný nárast produkcie je približne štvrtinový. Medzi rozhodujúcich odberateľov patrí jeden z najväčších svetových výrobcov robotov, nemecká spoločnosť Kuka, ktorá svoje zariadenia dodáva do automobilových liniek, a talianska firma Comau, patriaca do skupiny Fiat. Jedným z posledných zákazníkov je najväčší európsky výrobca lietadiel.
„Predtým tu bola materská škola. Keď sme budovu kúpili, museli sme ju poriadne nafúknuť. O chvíľu nám ani to nebude stačiť,“ usmieva sa vynálezca.
Zo samostatného výskumného pracovníka je technický riaditeľ spoločnosti s obrovskou perspektívou. „Pracuje u nás vynikajúci tvorivý tím. Myslím si, že na Slovensku máme veľký potenciál ľudí s originálnymi nápadmi. Bez masívnej štátnej podpory školstva, vedy a výskumu však často vychádza nazmar.“
Viac na www.leaders.sk
