Viacnásobné vetvenie

Jedno z takýchto poškodení mrkvy je vetvenie koreňov, ktoré môže byť aj viacnásobné. Korene bývajú menšie, niekedy krivé, ťažšie sa čistia, vznikajú väčšie straty. Uvedená chyba sa najčastejšie vyskytuje na kamenistých, utužených alebo čerstvým hnojom vyhnojených pôdach. Na pestovanie mrkvy preto vyberáme hlboké, priepustné a ľahšie pôdy. Bezorbová príprava pred sejbou mrkvy neprichádza do úvahy. Organické hnojivá sa neaplikujú priamo k mrkve, ale rok predtým k predošlej plodine.

Zelenanie hláv

Ide o menej časté poškodenie mrkvy. Vyskytuje sa častejšie v medzerovitých porastoch, v ktorých majú korene viac priestoru, takže rastú bujnejšie, pričom sa mierne vyťahujú nad povrch pôdy.

Zelenaniu hláv možno zabrániť prihŕňaním pôdy. Vhodnejšie je však primerané jednotenie tak, aby nevznikli veľké medzery medzi jednotlivými koreňmi. Nové odrody sú na toto poškodenie menej náchylné.

Praskanie po období sucha

K častému poškodeniu mrkvy patrí aj praskanie koreňov. Najčastejšie vzniká po dlhšom období sucha, ktoré vystriedajú väčšie a dlhšie trvajúce zrážky.

Čiastočne sa tak stalo aj v tomto roku: dažde začiatkom septembra podporili rast mrkvy a jej následné praskanie.

Prehnojenie dusíkom ešte viac zvyšuje riziko tohto poškodenia. Po letnom období sa preto všeobecne neodporúča veľmi zalievať ani pri pokračujúcom suchu.

Týmto poškodením opäť viac trpia porasty v redších sponoch, v ktorých má mrkva neprimerane veľký životný priestor. Značné rozdiely sú tiež medzi jednotlivými odrodami.

Zvrásnený povrch

Na zhutnených pôdach majú korene mrkvy vráskavý povrch a sú mierne ohnuté, preto sa ťažšie čistia.

Predčasné kvitnutie

Najmenej častým fyziologickým poškodením je predčasné vytváranie kvetenstva. Mrkva ako dvojročná rastlina vytvára kvetenstvá v druhom roku pestovania. Príčinou tohto poškodenia býva dlhšie obdobie chladu, ktoré akoby nahrádzalo zimu. Citlivé sú najmä rastliny v pokročilejšom štádiu vývoja, teda veľmi skoré sejby. Medzi odrodami sú značné rozdiely.

Stanislav Barok