Ibrahim, priekupník so zbraňami a drogami, je tiež údajne významným hráčom v rámci hawaly, neformálnej celosvetovej finančnej siete, ktorej korene siahajú až do 8. storočia, a ktorú v súčasnosti viac využívajú teroristické skupiny na svoje financovanie.
Podľa systému hawaly funguje sieť brokerov, čiže hawaladarov, tak, že robia prevody peňazí po celom svete bez toho, aby ich fyzicky posielali. Klient v jednom meste, povedzme Dubaji, osloví hawaladara, aby poslal peniaze do Bombaja. Prvý hawaladar zavolá druhému v Bombaji a povie mu, aby vydal peniaze príjemcovi určenému klientom. Obaja hawaladari zaznamenajú túto transakciu. Platba prebehne neskôr na väčšom stretnutí medzinárodných hawaladarov, kde si vyrovnajú vzájomné dlhy.
Hawala má mnoho výhod pre užívateľov. Je rýchla a pohodlná, neúčtuje bankové poplatky, nespadá pod vládne nariadenia a štátne dane, peniaze netreba vymieňať podľa oficiálnych kurzov a môže fungovať dokonca aj v prostredí bez formálneho bankovníctva alebo právneho systému. V južnej Ázii bola hawala najrozšírenejšou formou obehu meny, až kým ju v 20. storočí nenahradil moderný bankový systém, a ešte vždy ju bežne používajú prisťahovaleckí robotníci, ktorí posielajú peniaze do svojej vlasti. Rovnako aj organizovaný zločin na pranie špinavých peňazí a teroristické organizácie na tajné financovanie.
V prípade gangstrov ako Dawúd Ibrahim, ktorý je obvinený z financovania islamského terorizmu v rámci mafiánskeho boja proti hinduistickým gangom, hawala tiež poskytuje kľúčové prepojenie medzi organizovaným zločinom a teroristami.
ZDROJ: Patrick M. Jost, "The hawala alternative remittance system and its role in money laundering", Interpol, January 2000.
