Vinajak Devruchar mal len 14 rokov, keď vybuchla bomba na Bazáre storočia v indickom Bombaji. "Stál som v obchode a pamätám sa, že nastala ohromná explózia, taká silná, že všetky sklené krčahy popadali na zem a porozbíjali sa," povedal. Spomenul si, že jeho sestra s bratom čakajú vonku na autobus, a vybehol ku dverám obchodu. To, čo uvidel, ho rozplače aj po 14 rokoch.
"Všade boli telá a kusy tiel. Strecha autobusu pristála skoro pol kilometra ďalej a po celej ulici bola krv." Vinajakovi súrodenci patrili k 113 obetiam, ktoré zomreli 12. marca 1993 pri bombovom útoku na Bazár storočia, a k 257 ľuďom, ktorí zomreli v rámci trinástich koordinovaných výbuchov v celom Bombaji v jeden a ten istý deň.
V rokoch 2006 a 2007 začali indické súdy vyhlasovať rozsudky v procese "bombajských výbuchov", najväčšom masakri v dejinách tohto štátu. Doposiaľ bolo odsúdených 100 ľudí, z toho 7 dostalo trest smrti.
Prevláda názor, že výbuchy boli odplatou za nepokoje v roku 1992 v indickej
Ajodhiji, pri ktorých boli zabité stovky moslimov a zničená mešita zo 16. storočia.
No pre Dawúda Ibrahima, hlavu indického organizovaného zločinu, ktorého uznali za vinného z ich naplánovania, boli možno tragicky zlou kalkuláciou.
Od útoku sa Ibrahim ukrýva v Pakistane. Fakt, že USA ho označili za "globálneho teroristu", mu vyniesol zatykač a deportáciu. Navyše mu zhabali majetok. Ibrahimov zločinný syndikát, známy ako D-Company, útoky tiež hlboko zasiahli, lebo väčšina hinduistov a dokonca aj niekoľkí moslimovia sa postavili proti nemu. Ešte bolestnejšie sa Ibrahima dotklo to, že sa už nikdy nemôže vrátiť domov. "Dawúd často plače pre Bombaj," napísal pakistanský novinár Ghulam Hasnai v roku 2001, v prvom životnom príbehu najznámejšieho indického mafiánskeho bossa.
Od handier k bohatstvu
Ibrahim sa narodil v roku 1955 a vyrástol v uliciach Bombaja, kde sa často dostával do rozporov so zákonom, ale darilo sa mu z nich vyvliecť za pomoci otca, policajného strážnika. Z drobných krádeží čoskoro povýšil na obchodovanie s drogami a vyháňanie obyvateľov z domov určených na rekonštrukciu. Ako mnohí úspešní mafiánski bossovia aj on pôsobil ako zákonodarca pre ľudí, ktorí nemohli ísť na políciu, riešil obchodné spory rýchlo a definitívne.
Na pozadí Ibrahimovho postupu bol kolaps bombajského textilného priemyslu v 80. rokoch a sociálne zúfalstvo, ktoré spôsobil. Preslávil sa, keď zabil člena súperiaceho gangu spájaného s miestnym donom Karimom Lalom, ktorý nemal rád drogy a ktorý obhajoval mierumilovné metódy a "menej okázalý život".
Bohatý, dekadentný a násilný Ibrahim bol úplným opakom starnúceho Karima Lalu. Ibrahim, známy v podsvetí ako "Zlatý muž" pre svoju záľubu v rozhadzovaní peňazí, bohatstvom a dekadenciou zjavne fascinoval svojho životopiscu Ghulama Hasnaiho.
"Ibrahim žije ako kráľ," vzdychal Hasnai, než vymenoval jeho majetky - "palácový" dom v Karáčí s rozlohou 6000 m2, bazén, tenisové kurty, biliardová miestnosť a "high-tech" telocvičňa (ktorá vzhľadom na jeho brucho nebola veľmi využívaná), "bezkonkurenčný" (akože inak) Mercedes, značkové oblečenie a hodinky, škótska Black Label, hviezdičky, prostitútky a "vášnivé vzťahy".
Ibrahim sa - ako nejeden indický sultán či radža - obklopoval obdivovateľkami. Našťastie, bol výkonný a mal "ohromný sexuálny apetít". "Dáva prednosť pannám, hlavne mladým dievčatám," napísal jeho verný kronikár bez štipky irónie poznamenajúc, že Ibrahim stále podporuje svoju prvú ženu, bývalú bollywoodsku herečku Mandakini. Ibrahimov denný režim bol tiež "dosť kráľovský". Začínal sa čulým obchodným stretnutím poobede a pokračoval celonočným pitím, hazardnými hrami a smilnením. Zakončili ho modlitby na úsvite.
Mraky sa hromadia
Ibrahimov kolotoč luxusu pomáhal zahladiť fakt, že je v podstate väzňom v Karáčí. Bombajské výbuchy z neho možno urobili hrdinom v očiach moslimov, ale spravili z neho medzinárodného utečenca a vylúčili jeho druhý domov Dubaj ako úkryt, keďže Spojené arabské emiráty majú s Indiou zmluvu o vydávaní zločincov.
Utiekol do Pakistanu. Vzal so sebou rodinu a niekoľkých popredných dôstojníkov. Za desať rokov po bombajských útokoch sa mu podarilo vybudovať novú sieť legálnych aj nelegálnych obchodov v Afrike, Ázii, Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii v hodnote asi 30 miliárd rupií (18 miliárd Sk). Podozrievali ho zo zapletenia sa do podvádzania pri kriketovom zápase v Pakistane, pašovania heroínu z Afganistanu do Európy a USA s pomocou Cosa Nostry a je známe, že má blízke kontakty s pakistanskými policajnými a výzvednými zložkami.
Bombajské výbuchy sa však naďalej ozývajú celým Ibrahimovým impériom. To, že ho Interpol vyhlásil za hľadaného teroristu v 186 štátoch vrátane Pakistanu, spôsobuje rozpaky v pakistanskej vláde, ktorá je oficiálnym spojencom USA v "boji proti terorizmu".
Ibrahim bol medzitým nútený podrobiť sa plastickej operácii, ktorá mu zmenila tvár, a ukryť sa v Islamabade pod záštitou pakistanskej tajnej služby ISI po tom, čo sa jeho vlastný bývalý zástupca v Bombaji, hinduista Chota Radžan pokúsil zavraždiť ho za pomoci indickej tajnej služby. Smrť jeho pravej ruky v Karáčí Šoaiba Chána v roku 2005 tiež oslabila jeho vymáhačské a stavebné aktivity v tomto meste. Jeho fungovanie v Perzskom zálive zasa výrazne poškodila vražda popredného vykonávateľa D-Company Šarada Šettyho v Dubaji v roku 2003 a deportácia desiatich gangstrov z SAE D-Company v novembri 2006, ktorí šli pred súd v Indii za útoky v Bombaji v roku 1993. Noviny Times of India dokonca v auguste tohto roku napísali, že Ibrahima vzala do väzby pakistanská tajná služba, hoci to nebolo potvrdené. Je však jasné, že Dawúd Ibrahim si už nežije luxusným a bezstarostným životom.
Hasnai tiež opísal bombajské výbuchy ako bod zlomu v osudoch D-Company. Dokonca aj jeden z Ibrahimových gangstrov nariekal nad exilom, ku ktorému boli prinútení. "Bombaj bol Bombaj. Tam sme mali všetko, tu človek nemá taký život a zábavu, ako sme mali v Indii."
Tom Nicholson
ZDROJE: "93 Mumbai blasts: Seventh death sentence pronounced", Times of India, July 20, 2007; Monika Chadha, "Victims await Mumbai 1993 blasts justice", BBC News, September 12, 2006; "Dawood Ibrahim lying low in Islamabad", Indian Defense, November 21, 2005; Mahesh Vijapurkar, "Karim Lala dead", The Hindu, February 20, 2002; Ghulam Hasnai, "Portrait of a Don", Newsline, September 2001; Praveen Swami, "Mumbai's mafia wars", Frontline, April 1999.
