Cudzinci, ktorí z nejakého dôvodu prídu žiť do ktoréhokoľvek japonského veľkomesta, sa obyčajne pozastavujú nad tým, koľko ľudí cestou do práce sediac vo vlaku spí. Bez ohľadu na vek či pohlavie - biznismani, študenti, ale aj staršie dámy vracajúce sa z nákupov, mnohí z nich vo vlaku zadriemu. Najčastejšie spia v polohe sediac slušne na sedadle, so zvesenou hlavou. Niektorí majú hlavu aj zaklonenú, čo je pohodlnejšie, no v spánku sa im otvoria ústa a nevyzerá to práve najlepšie. A sú aj takí, ktorí dokážu spať postojačky. Visia na tyči alebo stoja bez držania vďaka tlačenici opretí o dvere.
Vozeň je usporiadaný tak, že má tri vchody po oboch stranách a pozdĺž vozňa po obvode sú čalúnené lavice. Stred vozňa je prázdny, bez sedadiel, sú tam iba miesta na státie. Najžiadanejšie sú miesta na rohu dlhého sedadla ukončené zábradlím. Keď človek takéto miesto v rannom vlaku získa, dá sa hovoriť o šťastnom dni. Otvorené noviny, alebo počúvanie MP3, prípadne pozeranie sa do očí neznámych spolucestujúcich oproti je nepríjemné. Lepšie je teda spať. V zime sú sedadlá elektricky vyhrievané a netreba ani zdôrazňovať, že vo veľmi bezpečnej atmosfére japonských miest môžete v pokoji a bezstarostne zaspať aj v dopravnom prostriedku.
Väčšina japonských cestujúcich sa zobudí pri ohlásení ich cieľovej stanice. Ja osobne som na to talent nemal. Často som svoju zastávku prespal, takže som musel prestúpiť na oprotiidúci vlak a vrátiť sa. A najhlúpejšie na tom bolo, že som tú moju stanicu zasa prespal. Ale stali sa aj opačné prípady, keď som sa prudko prebral zo spánku, mal som pocit, že treba vystúpiť, ponáhľal som sa... no vystúpil som predčasne. Hanbil som sa totiž vrátiť do toho istého vlaku. Som si istý, že mnohí Japonci majú takúto skúsenosť párkrát za sebou. No najväčšou chybou je zobudiť sa v poslednom vlaku na konečnej. Tam už niet cesty späť a zostáva už iba objednať si taxík. Aj to sa mi podarilo a nie je to lacný špás!
Ak má človek pred sebou cestu do práce trvajúcu vyše pol hodiny, obyčajne ráta s tým, že ten čas vo vlaku prespí. Človek si neskoro večer líha do postele s povzdychom: "Oh, už zasa je toľko hodín?! Zasa budem spať iba päť hodín." V skutočnosti má však k dobru ešte polhodinu spánku vo vlaku. To je príjemné zistenie.
Na základe istého prieskumu sa ukázalo, že počet hodín spánku Japoncov sa veľmi znižuje. Výsledky hovoria, že Japonci spia najmenej zo všetkých skúmaných krajín. Ďalej sa tvrdí, že 41 percent Japoncov spí riadne v posteli len menej ako 6 hodín. Fotografie spiacich Japoncov vo vlaku som videl v mnohých zahraničných novinách a časopisoch. Prosím vás, nechajte ich spať. Viem, že sú veľmi unavení.
