om s výbornými kontaktmi.
Z Československa emigroval tesne pred maturitou a vyštudoval prestížne americké univerzity. Rád sa chváli, že býval v izbe s vplyvným mysliteľom Francisom Fukuyamom.
V roku 1989 ako prvý navrhol, aby sa ekonomická transformácia udiala formou rozdelenia časti štátneho majetku občanom. Namiesto kupónovej privatizácie stotožňovanej s Klausom však zdôrazňoval aj rýchlu privatizáciu do rúk zahraničných vlastníkov, a najmä, aby mala transformácia jasný právny rámec. Tým by sa predišlo napríklad tunelovaniu.
Spochybňovanie svojho miesta v dejinách Klaus Švejnarovi nikdy neodpustil. Keď sa pred piatimi rokmi spor opäť rozhorel, Švejnara obvinil, že sa mýlil vo všetkom, čo kedy povedal. Švejnar na revanš zasiahol Klausa na najcitlivejšom mieste – naznačil, že si v politike kompenzuje, že nikdy naozaj neprenikol medzi uznávaných svetových ekonómov.
Ich vzťahu nepomohol ani Švejnarovo kamarátstvo s Havlom, ktorý mu už v roku 1997 ponúkol, aby sa po Klausovom dočasnom páde stal premiérom. Najväčšou prekážkou kandidatúry sa však v tejto chvíli zdá Švejnarová povestná opatrnosť a sklon zvažovať pred rozhodnutím všetky pre a proti. To mu aspoň zatiaľ vždy nakoniec zabránilo, aby naozaj vstúpil do politiky.
