BRATISLAVA. SMK má najnižšie preferencie od volieb. Posledný prieskum Ústavu pre výskum verejnej mienky ukázal, že by ju dnes volilo len 7,2 percenta voličov.
To je o 4,5 percenta menej, ako strana dosiahla vo voľbách. „Trendy sú nespochybniteľné. Podpora SMK klesá,“ povedal politológ László Öllős. Príčinami podľa neho sú: menšia podpora od voličov slovenskej národnosti, problémy na regionálnej úrovni a spory po zmene vedenia strany.
„Každý politik musí brať vážne výsledky prieskumov, na druhej strane urobiť hlboké závery z niekoľkých prieskumov by asi nebolo vhodné,“ povedal predseda SMK Pál Csáky.
Viacerí členovia strany i ľudia z jej súčasného vedenia potvrdili, že zosilnel tlak na Bélu Bugára, aby opäť začal ovplyvňovať politiku SMK. „Tlačia ho k tomu, aby opäť začal hrať významnú rolu,“ hovorí Öllős.
Bugár situáciu nepopiera. „Sú tu určité tlaky.“ Návrat však pripúšťa iba v prípade, ak by hrozilo, že sa SMK nedostane do parlamentu a ak sa výrazne zhoršia slovensko–maďarské vzťahy.
Pokles popularity priznáva aj podpredseda SMK pre stratégiu Miklós Duray.
Po zmene predsedu, keď Bélu Bugára vystriedal Pál Csáky, sa to podľa Duraya dalo očakávať „sú aj takí voliči, čo dávali hlas vyslovene Bugárovi“.
Predseda strany hovorí, že strana nepotrebuje dobré výsledky prieskumov teraz, ale dobré volebné výsledky v roku 2009 a 2010.
„Všetky agentúry zaznamenávajú väčší či menší pokles preferencií,“ hovorí poslanec Zsolt Simon, jeden z najväčších kritikov v Csákyho strane. Pri súčasných preferenciách by vraj SMK nemala 20, ale 11 poslancov.
Politológ László Öllős hovorí, že pokles voličov nemusí byť až taký veľký, ako to ukázal posledný prieskum, ale v strane sú podľa neho problémy, ktoré ho spôsobujú a „zatiaľ nevidím znaky, že by sa tento trend zmenil.“
Analytik si všimol, že si Bugár pri svojich vyjadreniach necháva stále viac otvorené dvere na návrat do vedenia strany. Najskôr hovoril o tom, že po skončení tohto volebného obdobia definitívne skončí v politike, teraz pripúšťa, že sa v prípade rôznych podmienok môže vrátiť.
Prípadný návrat podľa Bugára nemusí byť návratom predsedu. „Zostať v politike neznamená len veľmi dôležitý post, môžete aj radiť, alebo inak zasahovať do politiky.“
Csákyho vedenie je zvolené na štyri roky, podľa stanov možno o jeho zmene hlasovať na každom sneme.
Najbližší sa očakáva na budúci rok.
„O týchto veciach rozhoduje kongres SMK,“ povedal Csáky. Na adresu Bugára poznamenal, že mu sám navrhoval, aby sa stal čestným predsedom, dokonca ho presviedčal, aby kandidoval na prezidenta, čo vraj odmietol.
Csáky: Priatelia z KDH stratili nervy
BRATISLAVA. Rozhodnutie vedenia KDH, že o prezidentskom kandidátovi bude rokovať len s SDKÚ, považuje predseda SMK Pál Csáky za poľutovaniahodné.
Keďže SMK nemá vlastného kandidáta, KDH si predstavuje, že vyberie spoločného kandidáta s SDKÚ, a ak ho potom podporí SMK, nebude to hnutiu prekážať.
Dúfa, že nájdu silu
„Som si istý, že kolegovia v KDH v sebe nájdu toľko sily a prehodnotia toto rozhodnutie,“ povedal Csáky SME. „Aj oni musia pochopiť, že nový spoločný prezidentský kandidát opozície musí vzniknúť na základe transparentných rokovaní a nie kuloárnych dohôd.“
Csáky hovorí, že SMK sa nechala vtiahnuť „do takýchto hier KDH“ pred štyrmi rokmi, keď podporila Františka Mikloška a nedopadlo to dobre. Tvrdí, že KDH sa snaží vyvíjať na SMK nátlak.
„Nejde o to, či SMK v tejto hre povolí, ale o to, či opozícia predloží kandidáta, ktorý bude mať reálnu šancu.“ Csáky sa preto verejne pýta KDH, či „si skutočne myslia, že ich striktne politický kandidát má šancu, aby reálne získal väčšinu“.
„V tejto veci nemôže ísť o úzke stranícke záujmy,“ hovorí Csáky s tým, že nejde o to, na ktorú stranu sa SMK pripojí, ale o to, či kandidát bude zvoliteľný.
Rokujú už päť mesiacov
Csáky už povedal, že opozícia by mala hľadať kandidáta v SDKÚ, a nie v KDH. Stále však podľa neho nie je jasné, či SMK podporí Ivetu Radičovú. „Neprijali sme žiadne rozhodnutie, oficiálne sme ešte nedostali ani návrh zo strany SDKÚ.“
Priznáva, že v opozícii táto téma nie je nová, a oficiálne aj neoficiálne sa o nej rokuje už päť mesiacov. „Zdá sa, že priatelia z KDH stratili nervy,“ povedal. Podľa neho musia pochopiť, že nikto nechce kandidáta, ktorý získa len pätnásť percent.
Hádky v opozícii podľa politológov prípadnému spoločnému kandidátovi nepomôžu.
Politici zo všetkých troch strán sa zhodujú, že dnes sa rozhoduje medzi Radičovou a predsedom KDH Pavlom Hrušovským, hoci ani jeden z nich ešte oficiálne nepotvrdil, že kandidovať chce.
Kandidát opozície sa v súboji stretne pravdepodobne s terajším prezidentom Ivanom Gašparovičom.
Monika Žemlová
Stĺpček Petra Morvaya
Iba klam
Časť Maďarov tlačí na Bugára, aby sa vrátil na čelo SMK, niektoré slovenské kruhy by ho uvítali na čele novej neetnickej partaje. Druhú možnosť Bugár odmieta. Napriek imidžu je predsa len etnický politik, zvyknutý na vlastné akvárium, v ktorom nečelí ideovej konkurencii či nezávislým médiám. Nemá tiež dôvod riskovať a ísť do neistého.
Na prvú možnosť Bugár zatiaľ nemá dosť síl, trpezlivo si však návrat pripravuje. Pomáha mu v tom mýtus o radikalizácii SMK, ktorý okrem médií a slovenských strán živí práve jeho okolie. Radikalizácia strany je pritom z väčšej časti optický klam. Médiá si teraz jednoducho všímajú veci, ktoré za Bugára nevideli. Alebo mu na rozdiel od Csákyho žrali, keď Durayove eskapády s milým úsmevom bagatelizoval. Preto je pokrytecký postoj KDH a SDKÚ, ktoré prestávajú s SMK spolupracovať. Dosiahnu iba, že sa z údajnej radikalizácie stane naozajstná. Bugárovi tým tiež nepomôžu.
