BRATISLAVA. Začína sa dohadovanie platov na budúci rok. Odborári sa pokúšajú firmám zdôvodniť návrhy na zvýšenie platov v odvetviach. Firmy zas požiadavky odborárov konfrontujú s vlastnými kalkuláciami. Definitívne dohody prichádzajú zvyčajne na konci roka, niekedy však aj neskôr.
Zvýšenie zvyčajne vychádza z inflácie, rastu ekonomiky a hospodárskych výsledkov firmy a je zväčša nižšie ako produktivita práce v danom sektore alebo firme. „Teraz sme predložili návrh kolektívnej zmluvy za odvetvie, čakáme, že k dohodám by sme mohli dospieť až niekedy v decembri,“ povedal šéf odborárov v stavebníctve Dušan Barčík. Predseda odborového zväzu KOVO Emil Machyna hovorí, že vyjednávanie sa môže natiahnuť a dohody prichádzajú neskôr, napríklad až v januári. Vtedy sa zvykne dohodnúť spätné zvýšenie platov od začiatku roka.
Zväz KOVO, ktorý zastupuje hutníkov, strojárov a elektrotechnikov, plánuje presadiť v priemere 8- až 9-percentný rast platov. „Produktivita práce stúpne v odvetví o 15 percent. Chceme, aby sa to premietlo aj do miezd,“ povedal odborový predák Machyna.
Produktivita bariérou
Pre firmy sú hranicou tržby a produktivita práce. Väčšinou nie sú ochotné pristúpiť na to, aby platy rástli rýchlejšie ako spomínané ukazovatele. Sú aj výnimky. „Napríklad mzdy ľudí z odboru informačných technológií závisia od ich ceny na trhu práce,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Takýchto špecialistov je na trhu nedostatok. Väčšinou nie sú odborovo organizovaní. Zamestnávatelia, ak si ich chcú udržať, im v práci poskytujú také benefity, že odbory ani nepotrebujú.
Ak by však toto platilo pre väčšinu zamestnancov, vznikli by v ekonomike problémy. „Dlhodobejší predstih rastu priemerných miezd pred produktivitou práce by viedol k spomaleniu ekonomického rastu, zvýšeniu inflačných tlakov a nižšej konkurencieschopnosti ekonomiky v zahraničí,“ povedal analytik Tatra banky Róbert Prega. Zvýšenie nezamestnanosti a pokles životnej úrovne by bolo iba otázkou času. Aj preto sa napríklad Národná banka príliš nepozerá na to, či dohody o raste platov vychádzajú zo starých údajov, alebo z prognóz. „Dôležitý je najmä fakt, aby mzdový vývoj nepredbiehal produktivitu práce,“ povedala hovorkyňa banky Jana Kováčová. Doterajší vývoj a prognózy potvrdzujú, že rast reálnych platov bol takmer vždy až za rastom produktivity.
„Napriek očakávanému zrýchleniu by sa tento aj budúci rok mal rast reálnych miezd udržať pod reálnym rastom produktivity práce, preto zvyšovanie platov zatiaľ nie je problém ani na zavedenie eura,“ povedal hlavný ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý. Dôležitý na infláciu bude aj vývoj vo verejnom sektore. Tam zvyčajne býva tlak, aby rast miezd kopíroval súkromný sektor, hoci produktivita práce je oveľa nižšia. Budúci rok to nehrozí. V štátnej správe majú stúpnuť platy o tri a vo verejnej o štyri percentá. Produktivita v ekonomike by mala vzrásť o vyše sedem percent.
Spoločenská dohoda
Skúsenosti zo štátov eurozóny hovoria, že po zavedení eura sa na čas rast cien zrýchlil, najmä v chudobnejších štátoch. Vláda nechce, aby k tomu prispel aj neprimeraný rast platov. Pripravuje spoločenskú dohodu s odbormi aj firmami. „V súčasnosti je pripravená pracovná verzia dohody, ktorú premiér Robert Fico onedlho prerokuje na neformálnom stretnutí s jednotlivými stranami,“ povedala Ficova hovorkyňa Silvia Glendová.
;)
