Ivan Lehotský (1942) žil tridsať rokov vo Švajčiarsku. Vracia sa tam často a rád, aby vypĺňal diery vo svojej biografii. Tou azda jedinou nevyplniteľnou dierou je otázka, kde je doma? Nemá domov ani tam, ani tu? Alebo má dva domovy?
Pokračujme epilógom dvojjazyčnej (slovensko-nemeckej) knihy Bratislavčana, ktorý pracoval v Slovenskej televízii a v roku 1968 emigroval, na univerzite vo Fribourgu vyštudoval filozofiu a teológiu, pôsobil ako pastorálny asistent a vyučoval etiku a náboženské vedy v Zürichu. V onom epilógu totiž autor konštatuje, že sa dnes cíti ako bezdomovec.
Švajčiarsko je zvláštna krajina. Jeho národná banka sídli v dvojposchodovej budove a vlaky chodia presne. Ak nejdú presne, znamená to, že „buď nemáte na ruke pravé švajčiarske hodinky, alebo sú to zahraničné rýchliky, na ktoré sa nedá spoľahnúť“. V zürišskej mestskej štvrti Zürichberg sa ešte i dnes môže stať, že ak je na predaj vila, jej majitelia ju „nepredajú priekupníkom alebo špekulantom, od ktorých by dostali viac ako dobre zaplatené“, ale mladej rodine s malými deťmi, aby jej „pomohli v štarte do budúcnosti“. A politicky? Inštitucionálne? „Stabilita, až to bolí.“
Aj Slovensko je zvláštna krajina. Jeho národná banka má tridsaťdva poschodí (a just!). Zvláštnosťou je i suterénna politická kultúra, ktorú tak dobre toleruje tunajší bujnejúci mravný relativizmus a všeobecná ľahostajnosť. A predsa ostáva s človekom na celý život. Ako prízvuk s gastarbeiterským taxikárom v Zürichu, v ktorom bezpečne odhalíte Maďara, priznávajúceho sa: „Po tých dvoch posledných svetových vojnách sme my Maďari všetko stratili, len ten prízvuk nám zostal.“
Moje diery v ementáli sú spomienkovou knihou i zbierkou vzácnych ľudí. Jedným z nich bol Armin Bollinger, archeológ, odborník na život a kultúru Mayov a Inkov. Pred smrťou chcel ešte raz navštíviť Lehotského a jeho chalupu na Záhorí, najesť sa skvelých polievok, ktoré mu varili priateľove kamarátky.
Lehotský je doma všade tam, kde má cenu chápajúci úsmev a schopnosť, dar byť ľudský, mnoho ráz napriek ľuďom. Má teda viac domovov, než iba švajčiarsky a slovenský.
Ivan Lehotský: Moje diery v ementáli.
Petrus, Bratislava 2007.
Autor: Marián Hatala (Autor je spisovateľ)
