Bude to Bushova posledná šanca, prorokovali pred prezidentovou včerajšou schôdzkou s tureckým premiérom Recepom Tayipom Erdoganom analytici. Tvrdili, že iba konkrétne sľuby amerického prezidenta môžu zvrátiť turecké odhodlanie vstúpiť do severného Iraku a skoncovať tam so Stranou kurdských pracujúcich (PKK).
Ako presvedčiť Ankaru
Ak sa mu to nepodarí, Turkov môže načas zdržať už len jediné - zima v hornatom kurdskom regióne. „Ak prezident Bush nedá jasne najavo, že je ochotný spustiť priamu akciu proti PKK alebo k nej donútiť Iračanov, Erdogan nebude schopný zastaviť vojenskú operáciu,“ povedal agentúre AP Bulent Aliriza z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie. Za poslednú šancu ako nielen zastaviť Turkov pred útokmi na PKK v Iraku označil včerajšie stretnutie aj veľvyslanec v Turecku z čias Clintonovej administratívy Mark Parris.
Parris zdôrazňoval, že Erdogan potreboval počuť, čo skutočne Američania proti PKK urobia, a nie sľuby, ktorými Ankaru kŕmia už roky. To napokon povedal pred odletom do Washingtonu aj sám turecký premiér. Otázne je, aké možnosti majú Američania. Posledné, čo si želajú, je ďalší ozbrojený konflikt.
Americké lákadlá
Môžu Turkom síce prisľúbiť, že proti kurdským separatistom zakročia, ale to len nahnevá ich kurdských spojencov na severe Iraku. Zdroje z Bieleho domu naznačovali, že Bush sa Erdogana pokúša chytiť aj na turecké ambície vstúpiť do Európskej únie. Američania vyhlasujú, že sú ochotní ich podporiť.
Takéto sľuby sú však viac ako vágne, keďže nie všetci politickí priatelia prezidenta Busha sú Turkom naklonení. Bush tiež s pomocou demokratov načas oddialil ďalšiu ranu americko-tureckým vzťahom – zákon o tureckej genocíde proti Arménom. Demokrati, ktorí zákon presadzujú a ktorí videli zúrivú tureckú reakciu po tom, čo prešiel zahraničným výborom, ho načas stiahli z programu Snemovne reprezentantov.
Tureckí aj americkí analytici sa zhodli, že včera nešlo len o PKK, ale o hlbšie turecko-americké vzťahy. Nenávisť proti Američanom v Turecku stúpa. Turci majú pocit, že Američania ich len zneužívajú ako „predsieň“ pre svoje vojenské ťaženie v Iraku.
V roku 2000 sa na Ameriku pozerala pozitívne viac ako polovica Turkov, dnes sa sympatie odhadujú na jednociferné čísla.
Ak Bush nedá jasne najavo, že je ochotný spustiť priamu akciu proti PKK, nezabráni vojenskej operácii.
Bulent Aliriza, analytik