Nechcete už bývať v preplnenom meste? Vymenili by ste činžiak za útulný a priestranný dom? Zunuje sa vám studený kameň a chceli by ste ho nahradiť teplejším materiálom, napríklad drevom? Uprednostňujete ekologické bývanie bez použitia chémie? Kúpte si dom v Hellerau.

Asi takto by mohol vyzerať inzerát architekta Dr. Morgensterna, tvorcu moderných ekodomov z Hellerau. Od roku 1990 sa zaoberá rekonštrukciou mestečka Hellerau a bol hlavným poradcom pri revitalizácii a rekonštrukcii.

Pod vplyvom svojho profesora, ktorý bol žiakom Heinricha Tessenowa (1876 1950), nemeckého architekta, staviteľa vzdelávacieho zariadenia Festspielhaus v Hellerau, nadviazal na architektúru domov z obdobia pred prvou svetovou vojnou. Dôraz kládol na modernosť a účelnosť, neporušujúc pritom malebnosť a tradíciu mestečka.

Sám býva v dome, ktorý naplánoval a dal postaviť Richard Riemerschmid (1868 - 1957), nemecký architekt, spolutvorca záhradného mestečka Hellerau. Ekologický prístup presadzuje aj vlastným životným štýlom. V jeho záhradke nájdete vlastnoručne vyrobený kompost, nádoby s dažďovou vodou a raj pre veveričky.

Ekodomy architekta Morgensterna vyzerajú veľmi jednoducho, avšak v ich útrobách sa skrýva plno zaujímavostí. Pod domom sa nachádzajú prieduchy, cez ktoré prúdi vzduch do celej stavby. Rýchlo tam teda vyschne nielen bielizeň, ale aj drevo. Domy neobsahujú žiadne tehly a kamene. Sú postavené z dreva a skla.

Drevená podlaha vyzerá na prvý pohľad veľmi labilne, avšak je nepredstaviteľne pevná. Uniesla by hmotnosť až 300 áut. Elektrická energia sa vyrába zo solárnych panelov umiestnených na streche. Z požiaru v drevenom dome takisto netreba mať strach. Drevo je pred ohňom chránené špeciálnymi ekologickými metódami. Pri projektovaní domu počítal aj s tým, že dosky musia byť o 3 cm širšie z dôvodu prípadného požiaru. Keď sa vytvorí trojcentimetrová zuhoľnatená vrstva, tá už, samozrejme len na určitý čas, neprepustí kyslík a oheň sa tak rýchlo nerozšíri. Je to vždy ekologickejšie a bezpečnejšie ako chemická ochrana.

Keď sme sa spýtali dr. Morgensterna, či niektoré metódy škodia životnému prostrediu, s hrôzou v očiach nám odpovedal: "Nie, nie, žiadnu chémiu som nepoužil. Ešte dlho by som pre to nevedel spávať. Hrýzlo by ma svedomie."

Ekodomy sú prospešné pre životné prostredie, ale zatiaľ sú pre obyčajných ľudí cenovo nedostupné. Len 50 % z každého stromu použili ako hranolové rezivo, ostatné časti sklinili a vytvárali dlhé časti. Tento stavebný spôsob hromadenia a ukladania dosiek má veľké konštruktívne, stavebno-fyzikálne a, samozrejme, ekologické prednosti.

Zatiaľ sa ekodomy využívajú ako ateliéry pre umelcov.

Lenka Hutlasová, Ján Šulák, Monika Cehláriková, Zuzana Kojšová, Pavol Terneny,

Jana Mičániová