PARÍŽ. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v rozsiahlej štúdii uviedla, že rozvoj vysokoškolského vzdelania neohrozuje vyhliadky zamestnanosti menej kvalifikovaných.
Stredná škola predstavuje len minimum
Naopak – nepochybne ich zlepšuje a že obavy z vytlačenia menej kvalifikovaných z pracovného trhu v dôsledku tohto rozvoja nie sú oprávnené.
V štúdii sa píše, že v krajinách, kde sa vysoké školstvo rozvíjalo najrýchlejšie, sa v rokoch 1995 až 2004 nezamestnanosť znížila viac alebo aspoň sa zvyšovala pomalšie ako v krajinách, kde bol rozvoj vysokého školstva pomalší.
Česká republika je spolu so Slovenskom a Nemeckem uvádzaná ako príklad krajín druhej skupiny - v uvedenom období sa tam podľa OECD citelne zvýšila nezamestnanosť nekvalifikovaných.
Štúdia konštatuje, že stredná škola dnes predstavuje pre úspešný vstup do života minimum. S vysokou školou sa vyhliadky uplatnenia značne zvyšujú.
Vysokoškoláci – lepšie vyhliadky, vyššie platy
V krajinách OECD malo v roku 2005 v priemere zamestnanie len 56 percent absolventov základnej školy, 75 percent stredoškolákov, ale 84 percent vysokoškolákov. V ČR to bolo v rovnakých kategóriách 41, 75 a 86 percent, na Slovensku 22, 71 a 84 percent. Najlepšie na tom boli vo všetkých kategóriách Islanďania; prácu malo 82 percent absolventov základnej školy, 88 percent stredoškolákov a 92 percent vysokoškolákov.
Nezanedbateľné sú aj platové výhody plynúce z absolvovania vysokej školy. Vo väčšine členských krajín organizácie sú príjmy absolventov vysokých škôl najmenej o 25 percent vyššie ako príjmy stredoškolákov. V Česku to bolo predvlani o viac ako 80 percent, podobne ako napríklad v USA, v Maďarsku prevyšovali príjmy vysokoškolákov príjmy stredoškolákov viac než dvojnásobne.
Do škôl treba investovať
Nedá sa vôbec pochybovať, že dopyt po vzdelaní bude rásť, a to ako z hľadiska kvantity, tak z hľadiska kvality, čo vyvoláva otázku financovania, uvádza ďalej OECD. Podľa nej bude potrebné viac mobilizovať verejné aj súkromné zdroje. Ale peniaze samy nič nevyriešia, bude treba usilovať o to, aby investície do vzdelania boli podstatne efektivnejšie ako teraz.
Sever dotuje, juh vyžaduje spoluúčasť
Organizácia nedáva žiadny recept. Konštatuje len rôzny prístup rôznych krajín. Severské štáty dávajú prednosť masívnym verejným investíciám, Austrália, Južná Kórea, Japonsko, Nový Zéland a Británia preniesli časť nákladov na študentov.
V roku 2004 boli výdavky krajín OECD na žiaka a študenta od základnej po vysokú školu v priemere 7572 dolárov (takmer 200 tisíc korún). V Českej republike to podľa štúdie bolo 4484 a na Slovensku 3058 dolárov. Česká republika tak bola asi na začiatku poslednej tretiny. Najväčšie výdavky boli v USA (12 092 dolárov) a najmenšie v Turecku (1527 dolárov).
V tom istom roku vydali krajiny OECD na vzdelanie v priemere 5,8 percenta HDP. V ČR to bolo 4,9 a na Slovensku 4,8 percenta, zatiaľčo na Islande, ktorý bol na čele tabuľky, to bolo 8 percent a v Turecku na chvoste tabuľky 4,1 percenta.
