Napríklad kvalitní technici alebo informatici si môžu vyberať tak ako nikdy predtým. Fluktuácia dosiahla neobvyklú úroveň. Ľudia odchádzajú na čas do zahraničia, aby zarobili viac ako doma a získali skúsenosti.
Znížila sa kvalita, zvýšila sa fluktuácia
Najväčší hráči na trhu - automobilky - majú zrejme aj najväčšie problémy.
„Keď sme pred niekoľkými rokmi začínali, mali sme každý týždeň asi 200 nových uchádzačov o prácu. Teraz sa ich počet znížil na 40 - 50 týždenne,“ povedala na stretnutí „Vývoj Európskeho trhu práce“ vedúca oddelenia ľudských zdrojov PSA Peugeot Citroen Barbara Šípošová. „Výrazne sa znížila ich kvalita a zvýšila fluktuácia,“ vyratúva. „Ak dostanú o niečo lepší plat alebo prácu bližšie k domovu, odchádzajú. Medzi dočasnými zamestnancami je fluktuácia dokonca 50 percent.“
Veľkí výrobcovia investujú veľa aj do vzdelávania
Automobilky aj ich dodávatelia vyberajú ľudí z „jedného hrnca“ a sťažujú sa na zlú štruktúru školstva na Slovensku; aby zabezpečili plynulú výrobu, potrebujú približne 90 percent absolventov stredných odborných škôl a iba 10 percent gymnazistov. A realita je dosť odlišná - absolventov gymnázií je zhruba 32 percent a stredoškolákov 68 percent.
Liek na túto situáciu zrejme na domácom trhu nenájdu; aj keby sa hneď zatvorila polovica gymnázií a mládež by sa nahrnula do stredných odborných škôl a učilíšť, výrobcovia v priemysle potrebujú ľudí teraz a ich získavanie je stále ťažšie. „Ak potrebujem zamestnať 1000 operátorov do výroby, musím osloviť 3600 ľudí, a z tých čo zareagujú, otestovať približne 1900,“ ilustruje množstvo práce, ktoré náborári so získavaním nových ľudí majú, Barbara Šípošová. A dôraz pritom kladie na slovíčko „osloviť“. Upozorňuje tiež, že na ďalšie vzdelávanie týchto ľudí investoval doteraz koncern PSA niekoľko stoviek miliónov korún.
No ľudí na slovenskom trhu práce jednoducho niet: mladí absolventi chodia na skusy do sveta ako au-pair alebo si nájdu miesta čašníkov a barmaniek. „Mladí odídu, neprehlbujú si vedomosti, potom sa vrátia vo veku 24 rokov a všetko zabudli. Treba ich vzdelávať od začiatku,“ hnevá sa Barbara Šípošová.
Skúšajú zamestnávať cudzincov
Veľkí výrobcovia na Slovensku sa preto začali pripravovať na zamestnávanie cudzincov - Ukrajincov, Poliakov, Rumunov, Bulharov. Zisťujú, aké problémy bude treba riešiť, keď sa ich zamestnávanie stane nevyhnutnosťou. Určite budú medzi ne patriť jazykové bariéry, prieťahy pri vybavovaní pracovných povolení, ale aj odlišná mentalita a pracovné návyky.
Zrejme budú musieť hľadať medzi nezamestnanými
Nedostatok technicky vzdelaných ľudí pritom nepociťujú iba bývalé socialistické krajiny ako Slovensko a Česko. Chýbajúcich ľudí avizujú napríklad aj priemyselné podniky v Rakúsku, hoci viedenská vláda dodnes uplatňuje voči novým členským krajinám EÚ prechodné opatrenia. Tie mali domácu pracovnú silu v „zasľúbených“ krajinách chrániť pred lacnými gastarbeitermi z východu. Teraz sa už informovaní Rakúšania chytajú za nos: zbadali totiž, že zatvorili brány práve pred tými najodvážnejšími a najschopnejšími ľuďmi a keď teraz dvierka cudne pootvorili pre tých, ktorých ich firmy urgentne potrebujú, žiadny nájazd sa nekoná.
Rovnako ako firmy na Slovensku či v Čechách začínajú preto uvažovať (okrem dovozu pracovníkov z juhovýchodu) o kvalitnejšej práci s nezamestnanými.
