Vyrovnaný zápas na Štiavničkách nepriniesol hlavné, po čom bažia fanúšikovia. Góly vlastne ani nemali z čoho padnúť. Pri pozorných obranách sa šance rodili ťažko. Trnavský stopér Martin Poljovka (na snímke ČTK) bol klasicky oporou, niekoľko útokov Dukly sa rozbilo doslova na jeho tele.
Z ihriska odchádzal so zlomeným nosom po zrážke s Michalom Ďurišom. Vo vzdušnom súboji narazil na jeho temeno hlavy, po dlhšom ošetrení sa vrátil na trávnik. ,,Necítil som bolesť, dalo sa s tým dohrať,“ skonštatoval Poljovka.
Odchovanec Dukly prišiel do rodného mesta s úmyslom bodovať, chcel však viac. ,,Možno to znie neskromne, ale chceli sme vyhrať. Výsledok vždy závisí od vývoja zápasu. Začali sme síce v pomalšom tempe, ale v závere polčasu sme si vypracovali dobré šance na strelenie gólu. Po prestávke sme hrali lepšie, mali sme niekoľko sľubných príležitostí, domáci dobre bránili,“ dodal Martin Poljovka.
Oporou bystrického mužstva sa stal brankár Peter Boroš. Zo svojho postu však ťažko môže ovplyvniť slabšiu ofenzívu, ktorá sa podpísala už pod tretiu remízu Dukly v rade.
„Predtým sme dvakrát viedli, v závere sme však dostali góly. Proti Trnave sme išli na ihrisko s úmyslom najskôr neinkasovať a potom sa pokúsiť dať gól.“
Boroš predviedol brankársky reflex v závere prvého polčasu, keď zlikvidoval strely Jakubičku a Hrušku. „Súčasné lopty vo vzduchu plachtia, ich smer je ťažko vypočítateľný. Preto som Jakubičkovu strelu radšej vyrazil a Hruškovu dorážku chytil nohami. V zápase som mal málo roboty, musel som však byť koncentrovaný každú minútu, o to ťažšie sa chytajú zriedkavé strely.“
Tréner Štefan Horný v posledných troch zápasoch už veľké zmeny v zostave nerobil, Borošovi tiež prispieva na výkonoch, že dostáva dôveru. ,,Chytám v pohode. Dobre je, že nastupujeme v rovnakom zložení, zlepšila sa spolupráca na ihrisku, čo nám pomáha,“ dodal Boroš.
