Minulý týždeň sme priniesli výsledky prieskumu, v ktorom sa vyše 12 percent Slovákov priznalo, že už aspoň raz vyskúšali marihuanu. Pokiaľ by pri spracovaní témy niekomu vážne napadlo doplniť ju o vnútroredakčnú anketu s rovnakou otázkou, viedlo by to k viacerým ťažkým otázkam. Predpokladajme totiž, že by mini-prieskum ukázal, že počet užívateľov v redakcii nie je nulový. Alebo, že dokonca presahuje celoslovenský priemer. Čo potom? Môžeme to napísať? Je dôležitejšia pravda alebo imidž novín? Musia mienkotvorné médiá pre svoju zodpovednosť za dianie v krajine na seba klásť oveľa prísnejšie nároky ako bežní ľudia a budovať si imidž­ čistoty, podobný tomu, o aký by mali usilovať napríklad politické strany? A čo alkoholici, gambleri, transvestiti a neverní manželia? Majú v médiách miesto?

V dobrej televízii, rádiu alebo novinách by mali pracovať ľudia, ktorí dokážu pochopiť dianie okolo seba a zaujímavo a zrozumiteľne ho sprostredkovať iným. Zároveň by mali byť schopní vytvoriť si na veci vlastný názor, s ktorým môžu ľudia súhlasiť alebo nesúhlasiť. Aby novinár mohol splniť túto úlohu, potrebuje okrem talentu ešte dve veci – životné skúsenosti a schopnosť poučiť sa z nich. Čím viac rôznorodých skúseností sa v redakcii stretne, tým lepšie. Neznamená to, že podmienkou prijatia do médií má byť drogová minulosť alebo rozpad vlastnej rodiny. „Normálnosť“ je nakoniec plnohodnotnou súčasťou pestrosti. Ale ak majú médiá byť pre ľudí, malo by sa v nich stretnúť všetko ľudské (pokiaľ je aspoň čiastočne legálne). Médiá plné svätcov by totiž nešírili dobro. Šírili by nepochopenie a nudu.

Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME