tky. Máme totiž takú dohodu – ja im požičiam peniaze, ktoré oni používajú, a oni sú natoľko radi, že sme sa dohodli, že mi za to budú platiť úroky.
Neviem, čo s peniazmi robia, ale asi to robia dosť šikovne na to, aby boli jednou z najväčších bánk v USA, s množstvom pobočiek, bankomatov, personálu.
Mám zopár kreditiek, od veľkých bánk, ale aj malej. Všetky mi ich dali zadarmo. Ich jedinou nádejou môže byť, že si raz kúpim čosi veľmi, ale veľmi drahé, čo budem musieť splácať dosť dlho a im za to priskočí nejaký úrok. Ale ja nie som hlúpy a roky im nič neskáče. Zjavne im to neprekáža. Alebo áno, ale neviem o tom. Môj Fico sa mi páči (Fico je v Amerike index finančnej dôveryhodnosti zákazníka, nemýliť si s iným Ficom, ktorý je indexom vyspelosti voličstva.)
Keď sme šli onehdy kupovať auto, povedali sme si, načo míňať hotovosť, požičiame si. Vyplnil som nejaké tlačivo a banka obratom poslala šek na 10tisíc dolárov, na druhý deň kuriérom. Všetko zadarmo, šťastní, že budem šek splácať päť rokov a im priskočia úroky. Splácal som dva a potom zvyšok vyplatil naraz. Čo už, posmutneli, ale poslali ďakovný list! Iste dúfajú, že auto roztrepem a potom si spomeniem. Hmm, odkiaľ to o mne vedia, že by z blogu?
Občas mi rupne v 'bedni' a zatúžim po novom produkte, napríklad HDTV. Tak idem do Walmartu a ak taký majú, môžem si ho kúpiť. Potom mám tri mesiace, aby som sa s ním vytešil, pozrel si všetky majstrovstvá planéty, superstar aj HD Discovery, potom pekne zabalil a odniesol späť. Walmart mi všetko vráti do posledného centu. Či je to etické? Nuž, robia to tak – asi im tých pár stoviek za pár mesiacov nejaký zisk vyrobí a telka je ako nová, tak v čom je problém? A okrem toho si tam kúpim iné veci. Je pravda, že dnes sú už pravidlá prísnejšie ako v minulosti, napríklad fotoaparáty môžete mať len mesiac, ale na zábavu je to viac než dosť.
Potraviny nakupujeme v klasických supermarketoch. Keď nám čosi nechutí alebo sme to kúpili omylom, odnesieme to späť. Aj načaté, aj otvorené, aj odjedené. Oni nám peniaze vrátia. Je možné, že keby sme to robili obdeň, tak si nás všimnú a vyriešia to inak, neviem, ešte som o takom prípade nepočul.
Nechápem, prečo sú na Slovensku ľudia zdieraní bankovými poplatkami, keď v Amerike a iste aj inde na svete majú ľudia tieto služby zadarmo? V čom je tá civilizovaná vyspelá Európa iná, že potrebuje zbíjať poddaných na každom kroku?
Odkedy platí, že keď mi požičiate peniaze (nemáš dve stovky?), vzápätí vám začnem účtovať poplatky za vedenie dlhu – a hneď ešte strhnete 10 korún za tento mesiac, takže už dlžím len 190 Sk?
Prečo typická slovenská banka strháva mesačne 39 korún za vedenie účtu, keď sa s účtom nehýbe? Kto a ako dlho hýbe uloženými bitmi a bajtami na harddisku kdesi v útrobách banky každý mesiac, že mu treba túto námahu kompenzovať, pri čom banka veselo užíva poctivo vydreté peniaze chudáka zákazníka?
Ameriku na nich, pankhartov!
Autor: Martin Vystavil
