Prečo ste sa rozhodli študovať čínštinu?
„V roku 1988, keď čínštinu otvárali na univerzite prvý raz, to bola aj náhoda. Vždy som sa však chcela učiť jazyky. U nás rodičia doma hovorili viacerými jazykmi, takže aj ja som chcela ísť lingvistickým smerom.“
Čím vás tento jazyk prilákal? Bolo to tým, že išlo o niečo netradičné?
„India, Japonsko, Čína boli krajiny, ktoré ma fascinovali. Aj ich kultúra. Určite tam bola aj túžba po poznaní niečoho úplne iného, ako obohatenia. Išlo o niečo tajomné.“
Čínština je veľmi ťažká, Vybrali by ste si toto štúdium znova?
„Určite áno. Čínština je prekrásna. Veľmi ma to obohatilo. Myslím tým aj moje myslenie.“
Počas štúdia ste sa neobávali, či nájdete uplatnenie?
„Vôbec nie. Čínština vtedy nebola tak v kurze, ako teraz. Nás bolo len 37 na prijímačkách, pričom zobrali desiatich a skončili sme ôsmi. A ako sa uplatním, s tým som sa vôbec netrápila.“
Našli ste si teda hneď zamestnanie?
„Áno. Bolo nás len pár, ktorí sme jazyk dobre ovládali a už vtedy tu bolo dosť Číňanov. Nerobila som hneď tlmočníčku. Išla som do kabinetu orientalistiky a venovala som sa sinológii skôr vedecky. Popri tom som začala tlmočiť. A od roku 1997 som na voľnej nohe.“
Myslíte si, že vtedy ste to mali jednoduchšie ako terajší absolventi?
„Áno, lebo vtedy sme boli prví.“
Pomôže obchodníkom ovládanie čínštiny pri podnikaní?
„Keď niekto bude hovoriť perfektne po čínsky, bude mať výhodu. Treba však ovládať aj kultúru a ich mentalitu. Neviem, koľkí zvládnu aj toto. Myslím si, že samotný jazyk je len jedna vec. Číňania úplne inak formulujú. A pochopiť ich, preniknúť do ich mentality, to je umenie.“
Akí sú podľa vás Číňania?
„Žila som tam štyri roky. Mám manžela Číňana, ale on je netypický, je už dosť „pozápadnený.“ Aká je čínska mentalita? Dosť tam vládne stádovitosť. Ale Číňania ako národ sú veľmi pracovití, húževnatí, a to je na nich pekné. Rovnako ako ich pozitívne myslenie. Sú veľmi životaschopní a milí.“
