Ópiový kráľ z legendárneho Zlatého trojuholníka, bojovník za nezávislosť, milovník orchideí a jeden z najhľadanejších mužov sveta. Podľa niektorých dedinský prostáčik, podľa iných prešibaný stratég, ktorý vždy rozmýšľal o dva ťahy dopredu. Narkobarón Khun Sa (74) zomrel koncom októbra v metropole Rangún. Dožil v pokoji pod ochranou režimu, ktorý celý svet nedávno šokoval brutálnym rozohnaním pokojných protestov budhistických mníchov. Presná príčina smrti nie je známa. Khun Sa trpel vysokým krvným tlakom, mal cukrovku a bol čiastočne ochrnutý. Jeho blízki oznámili, že popol rozsypú do mora, ako to sám žiadal. Bál sa, že by hrob mohli zničiť jeho odporcovia.
Svetová špička
V osemdesiatych rokoch bol najväčším ázijským pašerákom heroínu, vtedy zásoboval až polovicu amerického trhu. Američania mu dali meno "Princ smrti". Jeho armáda bola známa vraždami, násilím a podplácaním. Washington za jeho dolapenie vyhlásil odmenu dva milióny dolárov.
Khun Sa vždy opakoval, že obchod s drogami slúži iba na financovanie boja za nezávislosť Šanov - národa, ktorý sa v Mjanmarsku už roky márne snaží o nezávislosť. Táto menšina žije na severovýchode krajiny, má kultúrne a lingvististicky blízko k Thajčanom a nie je spokojná s dominanciou Barmčanov, ktorí tvoria približne 70 percent populácie. Khun hovoril, že len ekonomický rozvoj chudobného Šanského štátu môže zastaviť pestovanie makovíc.
Úrodný trojuholník
Väčšina Šanského štátu je pre cudzincov neprístupná. Pre vojenské konflikty a nelegálny obchod s drogami. Horská oblasť s malebnými dedinkami má pritom obrovský potenciál. Preslávené sú budhistické pagody a miestne ženy sú vyhlásené krásavice.
Sa sa usadil práve v tomto idylickom prostredí na thajsko-mjanmarských hraniciach a uprostred džungle si vybudoval vlastné mestečko. Mal tam vily, školy, satelitnú televíziu a chránili ho rakety zem-vzduch. Rýchlo sa stal najvýznamnejším narkobarónom v Zlatom trojuholníku v horách na hraniciach Mjanmarska s Thajskom a Laosom. Práve tu sa pestuje najviac ópia po Afganistane.
"Moji ľudia pestujú ópium. Ale nerobia to pre zábavu. Potrebujú si kúpiť ryžu na jedenie a šaty na oblečenie," povedal v rozhovore pre Associated
Press a vyhlásil, že uspokojuje iba dopyt, kedže Západ je drogami posadnutý.
Vo svojom kráľovstve rád hostil novinárov a turistov, ktorým púšťal taiwanské disco, ponúkal im jahody a tvrdil, že je "kráľ bez koruny". Rád sa chválil aj záhonmi orchideí, ktoré pestoval.
Protidrogové organizácie ho označovali za jedného z najväčších kriminálnikov planéty.
"Tomuto svetu priniesol tak veľa zla, ako ktorýkoľvek mafiánsky líder v našej histórii," konštatoval hovorca americkej protidrogovej agentúry Thomas Constantine pre agentúru Reuters. Podľa niektorých zdrojov CIA jeho úrodu priamo skupovala, aby tak zabránila prieniku na americký trh.
Veľká armáda
Khun Sa sa narodil čínskemu otcovi a barmskej matke v Kengtungu na severe Mjanmarska. Získal len základné vzdelanie, podľa niektorých bol dokonca negramotný. Od malička sa vraj zaujímal o armádu a produkciu ópia, z ktorého sa vyrába heroín. Tento horský a ťažko prístupný región má nižšie priemerné teploty ako zvyšok Mjanmarska, čo je výhodné na pestovanie makovíc.
V šesťdesiatych rokov najprv vytvoril vlastné milície, ktoré bojovali na strane barmskej armády proti povstalcom v Šanskom štáte. Neskôr prešiel na druhú stranu a začal sa intenzívne venovať pestovaniu ópia. Sám seba pasoval do roly bojovníka za nezávislosť Šanov. Charizmatický Sa lákal do svojej oslobodeneckej armády čoraz viac vojakov a tá sa rozrástla až na 25-tisíc mužov.
Pokojný dôchodok
Začiatkom deväťdesiatych rokov začal Khunov vplyv upadať aj pod vplyvom nezhôd s ostatnými šanskými lídrami. Mnoho z nich získalo dojem, že proklamovaný boj za slobodu je len zásterkou na udržanie drogového impéria. Po dlhých konfliktoch nakoniec uzavrel s vojenskou juntou preňho výhodnú mierovú dohodu. Rozpustil oslobodeneckú armádu, vzdal sa obchodu s ópiom a v roku 1996 sa presťahoval do Rangúnu. Tam viedol s rodinou pokojný a luxusný život. Od junty získal lukratívnu licenciu na prevádzku rubínovej bane a dopravnej spoločnosti. Režim mu poskytol aj ochranku, takže ho Američania nikdy nedolapili napriek miliónovej odmene.
Ani potom, čo sa Khun stiahol zo scény však neklesla produkcia ópia v Šanskom štáte. Naopak, podľa štatistík OSN stále rastie a Mjanmarsko sa zaradila na druhú priečku najväčších pestovateľov makovíc na svete. Hlavný vplyv v narkobiznise prebrala čínska mafia a z pašovania heroínu profituje celý stred a sever krajiny.
"Pozrite ako sa rozvíja centrum Mandalaj. Všetky reštaurácie, hotely a vily patria Číňanom. Zarábajú na drogách," hovorí jedna z obyvateliek mesta. Všetko sa deje s tichým súhlasom armády, ktorá sa nechá korumpovať ziskami z predaja. Podľa ľudskoprávnych organizácií vojenský režim dokonca využíva heroín v nútených táboroch a rubínových baniach, aby zvýšil produktivitu práce. Akokoľvek bol Khun Sa odpudivým charakterom, vojenský režim, proti ktorému dlho bojoval, nie je o nič lepší.
* 17. 2. 1934
26. 10. 2007
- V roku 1963 vytvoril vlastnú ozbrojenú milíciu, z ktorej sa stala vplyvná armáda.
- V osemdesiatych rokoch ovládal 70 percent vývozu heroínu z Barmy.
- Spojené štáty Khun Saa v roku 1989 obvinili z pokusu prepašovať do krajiny 1000 ton heroínu.
- V roku 1996 sa Khun Sa vzdal mjanmarskej vojenskej vláde.
