Táto koreňová zelenina sa pestuje pre koreň, tzv. buľvu s typickou tmavočervenou dužinou. Tvar buľvy môže byť guľatý, plocho-guľatý, valcovitý alebo repovitý. Cvikla obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín C, biotín a karotén. Je veľmi cennou zeleninou pre prítomnosť aminokyselín, ktoré priaznivo pôsobia na nervy a mozgovú činnosť.Cvikla obsahuje organické kyseliny, pektín, draslík, vápnik, horčík, železo, zinok, meď, selén a iné biologické užitočné zložky. Napríklad betaín zabraňuje kôrnateniu ciev a zároveň podporuje činnosť žlčníka a pečene.
Vzhľadom na pestré zloženie látok sa hovorí aj o priaznivých účinkoch na tráviace ústrojenstvo a proti chrípke.
Pomáha vylučovať z tela prebytočné soli a zároveň posilňuje organizmus.
Šťava zo surovej repy pôsobí ako komplexný antioxidant, ktorý ochraňuje pred rakovinou. Znižuje cholesterol a čistí krv. Ak si chceme urobiť liečebnú kúru, aj tu platí, že všetko treba konzumovať s mierou.
Pitná kúra má trvať dva týždne a denná dávka nemá presiahnuť 50 až 100 mililitrov čerstvej šťavy.
Červená repa sa dobre skladuje, je preto k dispozícii počas celej zimy. Zvyčajne sa konzumuje vo forme šalátov, ktoré konzervujeme a sterilizujeme. Prichádzame však o niektoré chuťové látky a vitamíny.
V ostatnom čase sa preto uprednostňuje príprava šalátov z tejto plodiny v čerstvom stave.
Cvikla sa bežne pestuje v záhradách. Z menších plôch ju zberáme ručne od konca júla až do príchodu jesenných mrazov. Z väčších pestovateľských plôch sa zberá mechanizovane. Termín závisí od dĺžky vegetačnného obdobia pestovanej odrody.
Kvalitná repa po rozkrojení má mať čo najtmavšiu farbu a kruhy čo najmenej výrazné. Červené farbivo je zložené z červených pigmentov betacyanínov a zo žltých betaxantínov. Stálosť farbiva je značne ovplyvnená prostredím a podmienkami spracovania.
Na jeho zachovanie vyhovuje najmä mierne kyslé prostredie (pH 4 až 5).
Prirodzené farbivo sa však získava aj priemyselným spôsobom a používa sa najmä na prifarbovanie potravín a nápojov.
Autor: Magdaléna Valšíková
