Masahikovými očamiV celom Japonsku je vraj asi 1400 soaplandov. Soapland je kúpeľný dom s niekoľkými kúpeľňami. Pracujú tam "soapdžou" spoločníčky, ktoré celkom nahé najprv mydlom dôkladne a zmyselne poumývajú nahé telo muža, klienta, aby mu neskôr poskytli aj kompletné sexuálne služby. Spočiatku sme také miesto volali v japončine Toruko-buro, čiže Turecké kúpele. Prvý japonský kúpeľný dom tohto druhu bol totiž inšpirovaný tradičným tureckým parným kúpeľom s oškrabovaním odumretej kože, a nejako to potom v Japonsku prerástlo až do erotiky. V roku 1984 však istý turecký bádateľ, ktorý sa v Japonsku zaoberal výskumom zemetrasení, protestoval proti znevažujúcemu názvu Turecka, a tak bol názov zmenený na súčasný soapland. Toto meno vybrali spomedzi 2400 návrhov.
Hneď na recepcii klient zaplatí vstupný poplatok. Veľmi úslužný personál ho potom zavedie do prívetivej čakárne, kde mu ponúknu menu s fotografiami dievčat. Niektorí klienti si spoločníčku rezervujú vopred, telefonicky. Informácie získajú z novín, časopisov a internetu. O malú chvíľku už spoločníčka odvádza svojho klienta do kúpeľne. Vo vani a na plastovom matraci ho 60 až 90 minút umýva mydlom na tisíc spôsobov a pridá aj zvlášť príjemné pohyby. Je tam aj malá sauna, ale nikto ju nepoužíva. Nakoniec klient zaplatí. Vstupný poplatok plus služby dievčaťa stoja v lepšom soaplande 12-tisíc korún, v štandardných je to okolo 8-tisíc a v najlacnejších je to 4-tisíc Sk.
V Japonsku je prostitúcia ilegálna. Prečo sa však soaplandy nemusia skrývať? To sa bežne čudujú sami Japonci. Niekedy som si naozaj myslel, že to bude zrejme preto, že aj policajti si chcú užiť. Skutočnou príčinou sú však existujúce diery v zákonoch. Soaplandy sú registrované ako "špeciálne kúpeľné domy", kde majú spoločníčky pomáhať klientom s kúpeľom a tiež obsluhovať zariadenie sauny. Ak k niečomu medzi spoločníčkou a klientom dôjde, nie je vecou soaplandu byť o tom informovaný. Oficiálne totiž spoločníčky nie sú zamestnankyňami soaplandu. Sú na voľnej nohe a dostávajú od soaplandu iba priestory. Nie je teda medzi nimi donucovací pracovný vzťah. Preto sa aj cena návštevy soaplandu skladá z dvoch položiek. Ak je to takto, potom ich nemožno podľa zákona nijako potrestať. Polícia sa totiž nazdáva, že nebyť soaplandov, zvýši sa počet iných, horších sexuálnych obchodov, navyše so zlou hygienou. A potom je tu ešte iný názor, ktorý hovorí o tom, že soaplandy treba legalizovať a mať pod perfektnou kontrolou, ako je to v Európe. Ale v Japonsku niet takého smelého politika, ktorý by toto urobil. Každý sa bojí prevziať zodpovednosť za vec, ktorá môže byť kontroverzná. Okrem toho - nechať veciam viacznačnosť, určitú zahmlenosť, to je podľa mňa typické japonské riešenie.
Vo februári tohto roku otvorili na ostrove Kjúšú soapland už aj pre ženy - prvý v Japonsku. Hneď tam zaznamenali množstvo telefonických otázok. Ženy od 20 do 50 rokov z celého Japonska prišli, aby to vyskúšali. Ale na rozdiel od mužov, ženy potrebujú aj duševné uspokojenie, chcú sa s mužom rozprávať, nie len sex. Rezervácie sa preto zúžili iba na niekoľkých spoločníkov. Tí boli príliš vyťažení, a ako je známe, muž má svoje limity. Tento soapland minulý mesiac zatvorili. Mnohé ženy boli sklamané.
